Položili sme sa bruchom na zem, nohy od seba, dlane sme opreli o zem, napli ruky, vzopreli trup, hlavu vyvrátili dozadu – k nebesiam. Kričíme. Znie to ako hlboké a predĺžené krákanie vychádzajúce z útrob a rozkmitáva to dlhou vibráciou krk. Uvoľňuje sa tým s úľavou všetka otrávenosť životom a všetok strach zo smrti. Je to tu. Vždy aj bolo.
Réžia: Jozef Vlk
Obsadenie: Stanislava Vlčeková, Monika Haasová, P. Cseri
Scénografia: L. Pálmai
