Matej MoškoTitulkovači majú oproti ostatným divákom jednu obrovskú výhodu a jednu, rovnako veľkú, nevýhodu: vedia vopred, čo sa stane a vedia vopred, čo sa stane. Aj ja som titulkovač, zvláštny druh mloka, ktorý je vždy (teda… takmer vždy) o jeden slajd pred vami. A som v tom dobrý, v Akvabelách ma herci prekvapili iba štyrikrát.
Poznámka č. 1: Prvé štyri slajdy vychádzajú perfektne, Zaprihač si text nevymýšľa, hovorí to, čo mám aj ja na monitore. Mohli by ho pustiť rovno zo záznamu. Možno to aj robia. Ak by som ja mal robiť divadlo, určite púšťam tie repliky, ktoré vyjdú na skúškach najlepšie, zo záznamu.
Poznámka č. 2 alebo rada pre začínajúceho titulkovača: Nekrič hop kým si neklikol alebo keď si už klikol a nemal si, tak radšej nekrič vôbec. Tie slajdy nemali byť štyri, ale tri. Herci už dve minúty poskakujú na gumených lanách a mne tam svieti replika, ktorá ešte nemala byť. Stmievačka. Zaujímalo by ma, či si to niekto všimol? Nie poskakujúcich hercov, ale tú repliku…
Poznámka č. 3: Aj ja chcem také lano!
Poznámka č. 4: Tibor mi vraví, že tá choreografia (asi myslel to skákanie…) bude ešte chvíľu trvať, že máme čas. Sledujem, čo všetko s tým lanom ide urobiť, musím si nájsť, čo by to stálo. Ešteže pri tom herci nič nehovoria, inak by som bol minimálne päť replík pozadu.
Poznámka č. 5 alebo prečo by si herci nemali vymýšľať: Je to tu, Zaprihač si nevymýšľal, ale Heriban s Geišbergom sa predbiehajú v netextových vtipoch podobne ako Schumacher s Häkkinenom v časoch, keď ešte nezrušili Formulu 1 (poznámka bokom, musím zistiť, či Formula 1 ešte stále existuje). Ja sa bavím, bavia sa aj diváci, teda tí naši. Ale v pohodičke, zahraniční by to aj tak nepochopili.
Poznámka č. 6: No tak počkať! Tak prvý akvabelista má milenky a milencov, lebo je úspešný a nešťastný je v podstate tiež preto, lebo je úspešný. Ten druhý má síce ženu a syna, ale tiež je nešťastný. No nie preto, že by bol úspešným, ale preto, že všetci úspešní ľudia sú bývalí komunisti (a on teda očividne komunistom nebol). No a ten tretí ani nevie prečo, ale tiež je nešťastný a tak chce byť vydra. To kto toto píše? (poznámka bokom, David Drábek, český dramatik a napísal to, keď mal 33 rokov, ten musí byť fakt nešťastný)
Poznámka č. 7 alebo ďalšia rada pre začínajúceho titulkovača: Nepozeraj sa do bulletinu, keď máš titulkovať! Bohužiaľ teraz tam choreografiu nedali. Som tri snímky pozadu! Ale vážne, ľudia, kde sa dá zohnať také lano?
Poznámka č. 8: Ó, šlágre! A spievať bude Eva Gašparová. Bude to v titulkoch? Prichytil som sa pri tom ako si pohmkávam „nedá sa, nedá sa, kúpiť si lásku za groš zlatý!“ Chvalabohu, že sedím na balkóne. V titulkoch to nie je, kto by aj prekladal Diridondu? Keď som mal 8, mal som ju najradšej. Ktovie, či ju má rada aj Eva Gašparová. Tibora sa to radšej neopýtam.
Poznámka č. 9: Všimol som si, že cez prestávku dali preč laná (musím zistiť, kam…).
Poznámka č. 10: Tak, aby som si to zhrnul. Chlapík sa nepremenil na vydru, ale na vianočného kapra, ktorý vyzerá ako Ken od Matela a kamaráti ho preto hodili do nechovného rybníka. To, že ten vyzerá ako akvárium je v pohode, veď sme v divadle, ale fakt si tie postavy myslia, že v nechovnom rybníku bude šťastnejší ako v chovnom? Sú v nechovných rybníkoch nechovné kaprie ženy, alebo je práve útek od žien jedinou cestou, ako byť šťastný? Alebo ide o to, aby sme utiekli od všetkých ľudí a našli ozajstné radosti života? Neviem, na raute sa nad tým ešte zamyslím. Cez prestávku som videl, že majú plnené broskyne… Aaaa, to čo hovorí? Zase som tri slajdy pozadu.
Poznámka bez čísla (od autora pre čitateľa): Akákoľvek podobnosť s divadelnými predstaveniami, s vašimi či mojimi predstavami o novej dráme, či s týmto svetom vôbec je nielenže náhodná, ale takmer určite vylúčená.
