Miroslav ZwiefelhoferPosledná inscenácia resp. performancia festivalu Pro-téza českého Divadla Kámen reprezentovala v súčasnosti pomerne obľúbenú formu divadla-koncertu. Pražský súbor využil tento inscenačný princíp netradične. Vo väčšine prípadov sa tvorcovia snažia koncert čo najviac začleniť do formy divadelnej inscenácie a synkretizovať tieto dva prvky. Inscenácia Asi ani záhrada je však postavená na presne opačnom princípe.
Ambíciou tvorcov je vytvoriť dialóg medzi činohrou a koncertom. Celá inscenácia je tak postavená na striedaní činoherných a hudobných výstupov. Prísne minimalistická a formalistická štruktúra na dej plne rezignuje, redukuje ho a relativizuje. Počas jedného výstupu sa tak napríklad stane, že dve z postáv sledujú lietadlo, ktoré však následne označia za bager, a ten hneď nato na ich pozemku (asi záhrade) pristane. Na prvom mieste je bytie na javisku. Ilustruje to už samotný fakt, že na webe divadla sa nespomína režisér, ale je použité slovné spojenie „štruktúru vytvoril“ Petr Odo Macháček. Podobne výraz „obsadenie“ nahrádza slovo „jednají“ (konajú).
Performatívny charakter Asi ani záhrada určuje aj jedinečnosť každého predstavenia. Herci tvoria svoje postavy počas každého predstavenia nanovo. Nejde pritom o improvizácie, pri ktorých by mali herci voľnosť v texte či konaní, ako to poznáme napríklad z inscenácií SkRATu, ktorý je domácim súborom A4-ky. Improvizácia je obsiahnutá hlavne v intonácii, dikcii a dynamike reči. Veľké množstvo replík totiž herci viacnásobné opakujú, vďaka čomu možno badať rozdiely v intonáciách jednej vety.
Jedinečnosť každého uvedenia podporuje aj fakt, že súbor sa snaží zakaždým využiť iných tvorcov hudobných výstupov. Podľa slov členov súboru je ich zámer vyberať vždy tvorcov, ktorí sú čo najďalej od stredného prúdu populárnej hudby. Spolupracovali teda so širokým spektrom účinkujúcich od punkovej hudobnej skupiny, cez zoskupenie hrajúce kresťanský rock, až po huslistku s klaviristom. Poslednú menovanú dvojicu sme videli práve v A4-ke.
S jedinečnosťou každého predstavenia však súvisí aj fakt, že nikdy presne neviete, či sa tvorcom podarí vytvoriť dialóg medzi hudbou a činohrou. Práve v Bratislave (aj podľa slov samotných tvorcov) sa túto ambíciu naplniť nepodarilo. To sa odrazilo najmä v dynamike bratislavského uvedenia. Tá mala tendenciu upadať do neúmyselnej monotónnosti, a to aj napriek tomu, že s istou mierou monotónnosti tvorcovia zámerne pracujú
Asi ani záhrada je inscenácia, pri ktorej je kvalita diváckeho zážitku závislá najmä od toho, ako si divák dokáže „užívať“ vlastné umenovedné úvahy a následne si o princípoch obsiahnutých v inscenácii podebatovať pri pive. Diváckemu zážitku v tradičnom slova zmysle samozrejme pomáha, ak zamýšľaný súboj medzi činohrou a hudbou nastane. Napríklad verziu s punkovou skupinou by som si osobne veľmi rád pozrel.
