Hľadá sa ocinko

Tomášovi Procházkovi a Petrovi Tilajčíkovi sa v stiesnených priestoroch tmavej zatuchnutej Fugy prisnil sen o synoch a otcoch, o chrobákoch a ľuďoch. Ako základ inscenácie Kafka. Dreaming. poslúžili dve z najvýznamnejších diel Franza Kafku – poviedka Premena a jeho autobiografická, až bolestne intímna spoveď List otcovi.

Nikdy neodoslané svedectvo o duševných mukách citlivého Kafku, ktoré naznačuje odcudzenie vo vzťahu k otcovi, vrhá v Kafka. Dreaming. na poviedku o nečakanej transformácii Gregora Samsu na bezstavovca iné svetlo. Kafka sa zrejme často túžil stať neviditeľným chrobákom, či dokonca skapať, aby svojou prítomnosťou a odlišnou náturou neprovokoval vznetlivého otca. A možno to nebolo ani tak jeho želanie, ako hlboký pocit krivdy a menejcennosti, čo spôsobilo, že sám seba občas vnímal ako bezvýznamný hmyz. V inscenácii sa striedajú obrazy s fragmentmi textov oboch spomínaných diel. Kafkove slová raz počuť z audiozáznamu, inokedy z úst samotných tvorcov – performerov. Tento princíp zdôrazňuje nielen prepojenosť Kafkovho života s jeho tvorbou, ale aj s istou osobnou životnou skúsenosťou dvojice Procházka – Tilajčík, ktorí sa s autorom zjavne v mnohom stotožňujú.

Hoci by sa mohlo spočiatku zdať, že fyzicky i duchovne nadradeného otca bude predstavovať Procházka a bezbranného syna Tilajčík, nie je to celkom jednoznačné. Gesto, pri ktorom si herci navzájom vymenia „otcovský“ kabát naznačuje, že obaja sú vhodení do neukotveného života plného existenciálneho strachu. Pravdou je, že Tilajčík spútaný v akomsi korzete, stvárňuje Gregora Samsu, ktorý sa premenil na chrobáka, jedinečným spôsobom. Kŕčovité pohybové variácie, ktorými upútal najmä v divadle Stoka, dosahujú v tejto inscenácii svoj vrchol. Tilajčík sa doslova mení na hmyz, s prepletenými rukami a nohami rúčkuje vpred i vzad či nepokojne kmitá celým telom. Vo výraze jeho tváre je prítomné šialenstvo, úzkosť i snaha o únik z vlastného tela. Naopak, opakujúce sa pohybové prvky Procházku (najmä pri pádoch na zem zo stoličky) vyznievajú ilustratívne a žiadali by si väčšiu variabilnosť ako aj jasnejšie významové ukotvenie.

Materiál a rekvizity, ktoré tvorcovia v inscenácii použili, kopírujú predmety spomenuté v texte poviedky Premena. Dominujú teda mlieko roztečené po podlahe či rozmliaždené jablká, ktoré spolu s hudobnými motívmi (Andrea Bučková) umocňujú emocionalitu inscenácie. Invenčným prvkom v hereckej akcii sú fotografie zobrazujúce portréty známych i neznámych mužov rôzneho veku, postavenia a funkcie z minulosti či súčasnosti – napríklad Stalina, Fica, Kotlebu či rôznych slovenských režisérov, ktoré Procházka ostentatívne prezentoval divákom a uvádzal ich osloveniami – otec, ocko, môj otec, ocinko, tato, atď. Niektorým z nich, podľa zásluhy, uštedril pomenovanie ko*ot alebo príslušnú fotku mlčky roztrhal.

Minule si sa ma spýtal, prečo mám z teba strach...

Bez ohľadu na to, či zobrazení muži boli alebo sú otcami, z inscenácie zaznieva presvedčenie, že práve na ich pleciach stojí osud generácie ich potomkov. Tvorcovia vyjadrujú naliehavú potrebu, aby otcovia prevzali zodpovednosť za výchovu svojich synov a za to, čo im odovzdajú - či budú pre nich vzorom, alebo iba tyranským vládcom šíriacim hnev, agresiu a zlobu. Veď ako hovorí mladší Kafka staršiemu: „Lebo ty si bol pre mňa meradlom všetkých vecí.“ Sen o mužskom svete, o svete neprítomných otcov a zmätených synov evokujú mužské nočné košele v svetlých farbách rozvešané v celom hracom priestore. Mladí tvorcovia vyslovili v inscenácii provokatívne otázky: Sú dnešní mladí muži slabými synmi svojich silnejších otcov? Sú základom, na ktorom majú vybudovať svoj život len neistota, nespokojnosť, nedostatok sebavedomia, pochybnosti o sebe i o druhých, nedôvera, pocity menejcennosti, komplexy a obrovský pocit viny, ako to bolo v živote Franza Kafku? Nájde sa v dnešnej dobe nový otec, ktorý si dokáže získať rešpekt aj inak, ako ponižovaním, pohŕdaním, krikom a trestami? 

Bibliografický záznam: Galdíková, Lucia. Hľadá sa ocinko. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2016. [cit. 17.12.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://mloki.sk/node/506.