Prvý impulz, druhý deň: Kántrenie psa už deti nevystraší [Bábkarská Bystrica 2014]

Bábkarská Bystrica 2014Bábkarská BystricaBábkarská Bystrica 2014

Zaujať pozornosť batoľaťa nie je jednoduchou úlohou pre mnohé mamičky, nieto ešte pre divadelných tvorcov. Inscenácia Kolo, kolo mlynské poľského Divadla Atofri sa vydala cestou „útoku“ na detské zmysly. Dve herečky v sprievode flauty vytvárajú zvuky všetkých štyroch elementov. Búchanie drevenými kolieskami symbolizuje zem, bublanie vodu, štrngotanie oceľových plieškov zas vzduch. Predmety potom postupne ukladajú na pohyblivé koleso, ktoré sa tak stáva sumárom všetkých zvukov zeme. Práve vďaka rôznorodosti zvukových vnemov tak dokázali tvorcovia ľahko zaujať aj nesústredené batoľa. Pozornosť zrakového zmyslu pútal výrazný červený kruh nakreslený na zemi, ktorý niektoré deti očaril natoľko, že ani počas predstavenia nedokázali sedieť nikde inde než v jeho blízkosti.

Predlohou inscenácie Bratislavského bábkového divadla Naozaj alebo o chlapcovi, ktorý kreslil je divadelná hra Aaahr!!! autorov Vladimíra Oravského a K.P. Larsena. Tvorcovia Ivan Martinka a Andrej Kalinka sa však pôvodného príbehu nepridŕžajú úplne a namiesto vtáka, hľadajúceho spriaznenú dušu, je hlavnou postavou ich inscenácie chlapec, ktorý hľadá sám seba. Pred sivou realitou, reprezentovanou rodičmi oblečenými v šedých kostýmoch, uteká do sveta fantázie a skúma jej možnosti. Stáva sa sliepkou alebo kačkou, vytvára si vlastný rôznofarebný svet. Okrem pozitív však spoznáva aj negatívne stránky fantázie a taktiež svoje obavy, neistoty a strach. Zisťuje, že kvôli pocitu samoty a silnej potrebe priateľa je ochotný radikálne meniť sám seba a robiť veci, ktoré nekorešpondujú s jeho presvedčením. Najdominantnejším prvkom inscenácie je použitie rôznorodého materiálu namiesto klasickej bábky. Herci z textilovej rúrky (vyplnená látka s drôtom) vytvárajú rozmanité obrazce chlapcovej predstavivosti. Otec sa stáva sliepkou použitím gumených rukavíc ako slepačích nôh a pracovnej prilby namiesto hlavy. Práve neexplicitné zobrazenie jednotlivých postáv nútilo detského diváka rozmýšľať a pracovať s vlastnou predstavivosťou, o čom svedčili aj mnohé výkriky a tipy z hľadiska.

Inscenácia Čertov švagor českého Divadla Anpu vznikla na motívy rozprávky Boženy Němcovej. Príbeh Petra, ktorý sa stal čertovým švagrom je netypický tým, že postava čerta tu nie je zobrazená negatívne, ale ako spravodlivá bytosť, ktorá dobrých ľudí odmieňa a zlých trestá. Napriek tejto zmene má však príbeh poväčšine tradičný rozprávkový charakter. Hlavný hrdina prekonáva prekážky, brániace mu v šťastnej existencii a vďaka svojej odvahe je v závere odmenený princeznou, ktorú dostáva za ženu. V úvode inscenácie hlas principála oboznamuje divákov, čo budú mať možnosť v rozprávke vidieť. Tri herečky preoblečené za čertov následne začínajú rozohrávať príbeh prostredníctvom využitia klasických marionet či papierových kulís s vyzeranými tvárami. Inscenácia Divadla Anpu sa tak zaradila do minoritnej časti festivalu, ktorá pozostávala z inscenácii využívajúcich tradičnejší prístup k bábkovému divadlu.

Divadlo Piki sa na tohtoročnej Bábkarskej Bystrici prezentovalo úspešnou inscenáciou Pes (prí)tulák.Príbeh o psovi, ktorý mal občas naozaj „život pod psa“ nie je typickou idylickou rozprávkou, v ktorej sú ľudia buď dobrí alebo zlí. Samotný hlavný hrdina nemôže byť kvôli svojmu nepríťažlivému vzhľadu len roztomilým psíkom, ale musí sa vedieť o seba postarať aj v extrémnych situáciách. Taktiež jeho panička Dula je zo začiatku rozmaznaným dievčaťom, ktoré až vďaka psovi zisťuje, aké je to mať pri sebe niekoho oddaného a začína si k nemu vytvárať vzťah. Vďaka „rôznofarebnosti“ charakterov je tak príbeh posunutý bližšie k skutočnosti a rovnako aj k divákom. Realitu podporujú aj jednotlivé drsné psove zážitky. Či už sú to odychtávači psov, útulok ale najmä snaha ľudí utopiť ho. Tvorcovia Katka Aulitisová a Ľubomír Piktor pracujú v inscenácii s množstvom rozličných bábok. Okrem klasickej maňušky využívajú na zobrazenie psov aj obyčajné predmety, akými je napríklad mop alebo kožená rukavica. Podobu postáv na seba berú aj jednotlivé časti tiel hercov, kedy napríklad nohy zastupujú Duliných rodičov. Scénografia Markéty Plachej pozostáva len z jedného stola na praktikábli. Variabilný stôl však postupne začína nadobúdať rozličné podoby. Herci ho otvárajú, obracajú, otáčajú a tak pretvárajú na rôzne miesta, akými sú metro, útulok, smetisko alebo pláž.

Druhý deň prvého impulzu festivalu Bábkarská Bytrica 2014 sa pre mňa osobne niesol v duchu otázky: „Že by boli deti zvyknuté na príbehy krutejšie a reálnejšie než v tradičných rozprávkach?“ Väčšinou som totiž mala pocit, že som oveľa viac vystrašenejšia než škôlkari a školáci, ktorí ma obklopovali v hľadisku. Možno to však bude len mojou osobnou detskou skúsenosťou s bábkovým divadlom. 

Bibliografický záznam: Šmatláková, Lucia. Prvý impulz, druhý deň: Kántrenie psa už deti nevystraší [Bábkarská Bystrica 2014]. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2014. [cit. 13.11.2018]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://mloki.sk/node/238.