Zden Brungot SvítekováČas predrezidenčný
2021, jeseň
Našla som oznam o rezidencii Arctic Culture Lab v Grónsku. „No deadline, in a place where weather has the last word, that would make no sense.“ Píšem motivačný list The Forces That Move, Sily, ktoré hýbu svetmi.
2022, január
Prichádza mail s oznamom, že rada rezidencie projekt akceptovala. Vo chvíli, keď budem mať potrebné financie, môžeme definitívne dohodnúť termín.
2022, jeseň
Píšem do ACL, že finančný základ mám a môžeme ladiť dátumy. Ticho. Je zima.
2023, jar
S úľavou čítam odpoveď a začíname dolaďovať termíny a podmienky.
2023, koniec júla
Teploty stúpajú a ja v obchodoch hľadám zimné veci, aby som za polárnym kruhom nezmrzla. Keď sa na ten čas dívam z dnešnej skúsenosti z pobytu v Ilulissate, vybaví sa mi scéna „C’est le Nooooooooooord“ z filmu Bienvenu chez les Ch’ti. Predstavy a predsudky o miestach pochádzajúce od tých, ktorí tam boli.
2023, 31. júl
Spolu s Janou Ryšlavou pristávame v Kangerlusuuaqu, bývalej vojenskej základni, dnes hub AirGreenland. Počasie je tu stabilné i preto výber miesta. Genius loci pôsobí neútešne. Je tu síce supermarket, no v mysli visí otázka: Čím a ako sa ľudia žijúci na tomto kúsku zeme živili? Je chladnejšie, popŕcha. C’est le Nooooord!
2023, 1. august
Slnečno, modrá obloha. Pristávame v Ilulissate. Andreas, umelecký riaditeľ rezidencie, navrhuje: „Na začiatok sa choďte prejsť k Sermermiutu, k ústiu ľadovcového fjordu.“
Priestor, miesto, hlboký čas
rok 0 (s presnosťou na niekoľko miliónov rokov)
Hadean. Vzniká prvý materiál, ktorý následne formuje Zem.
rok 800 002 023 (s presnosťou na niekoľko miliónov rokov)
Paleo – mezoarchaikum. Pravdepodobne sa objavuje subdukcia tektonických dosiek moderného typu a expanduje mikrobiálny život. Vznikajú plášťové relikty, obraz pôvodného zloženia tela Zeme. Dnes sa nachádzajú v priestore južnej časti ostrova.
roky 1 800 000 000 – 1 600 002 023 (s presnosťou na niekoľko miliónov rokov)
Neoarchaikum. 20 – 30 km pod povrchom a v teplotách 400 – 700 °C sa premieňajú staršie kusy zemskej kôry. Zdvih a erózia ich vynesú na povrch.
rok 4 371 002 023 (s presnosťou na niekoľko miliónov rokov)
Druhohory – jura, kusy pevnín už dávno migrujú. Priestor Grónska sa približuje k dnešnej pozícii. Počas driftu sa odelil od Kanady, napätie, ktoré to zapríčinilo, je aktívne aj dnes.
rok 4 511 002 023 (s presnosťou na niekoľko miliónov rokov)
Treťohory (kenozoikum) – miocén, Grónsko sa oddeľuje i od Nórska. Búrlivo a výbušne. Otvára sa priestor pre Atlantický oceán. Pri Ilulissate vzniká Disko. (Pre vylúčenie ambiguity, slovo „disko“ pochádza z holandčiny a znamená plochý. Ostrov Disko však veľmi plochý nie je.)
rok 4 565 997 523 (s presnosťou na niekoľko miliónov rokov)
Štvrtohory (kvartér) – holocén. Paleoinuitská kultúra saqqaq, jeden z prvých národov, ktoré osídlili Grónsko, migruje z Kanady a usádza aj v mieste Sermermiut, blízko územia dnešného Ilulissatu. Prípona -miut označuje v jazyku Inuitov miesto pôvodu, znamená „človek z“, –miut však môže byť aj skala, zviera, čokoľvek, k čomu sa prípona pridá.
rok 4 566 002 023 (s presnosťou na niekoľko miliónov rokov)
Kvartér – holocén. Miesto Ilulissat obýva asi 5000 obyvateľov a 3000 ťažných psov. V blízkosti mesta vzniká medzinárodné letisko. Municipalita smeruje k vízii turizmu po celý rok. Aj s ohľadom na budovanie podmienok stabilnejšieho a celoročného zamestnania pre domácich obyvateľov. Do vzduchu letia ďalšie množstvá kubických metrov podložia.
rok 4 566 002 023, 11. september (s presnosťou na niekoľko miliónov rokov)
Už nie sme v holocéne? Výsledky výskumu poskytujú presvedčivé dôkazy pre hypotézu, že bezprecedentný nárast priemyselnej a sociálnoekonomickej aktivity človeka v období veľkej akcelerácie polovice 20. storočia spôsobil zmeny v zemskom systéme v rozsahu, ktorý ukončil približne 11 700 rokov prevažne stabilných holocénnych podmienok a znamená začiatok novej epochy Zeme. Pred dvoma mesiacmi oznámila na spoločnej tlačovej konferencii pracovná skupina pre antropocén (AWG) a spoločnosť Maxa Plancka (MPG) návrh na kandidátske miesto pre globálny hraničný stratotypový bod (GSSP) pre antropocén.
Miesto: Ilulissat („Ľadovcovo“). Leží na západnom pobreží Grónska, asi 250 km severne od polárneho kruhu. Relativizácia polohy sa zhmotňuje krátko po príchode, v kontexte územia Grónska sme stále pomerne veľmi južne.
Grónsko je priestor, kde človek veľmi premýšľa nad komplexnosťou problematiky „global vs local“. Dnešná situácia v Arktíde je výsledkom stáročí sociálnej, kultúrnej a hospodárskej výmeny, hybridizácie a rozširovania euroamerickej suverenity na sever. Štandardy Európy či západného premýšľania o organizácii spoločnosti, o regulácii obchodu a rybolovu uplatňované v Arktíde, pôsobia v kontexte miestneho spôsobu a organizácie spoločnosti problematicky. Napríklad vegánstvo, lov či spracovanie koží v realite Grónska dostáva úplne iné kontúry. (Príkladom je dokument Angry Inuk režisérky Alethey Arnaquq-Baril či Twice colonised autoriek Aaju Peter a Lin Alluna, ktorý som videla v Ilulissate v sále spolu s domácimi Inuitmi za účasti Aaju Peter.) Dobré oblečenie (teplé a nepremokavé) je nevyhnutnou súčasťou prežitia človeka v Arktíde. Inuiti ho navrhovali a zdokonaľovali po stáročia, dosiahli pritom krásu tvarov a úžasnú funkčnosť. Súčasné výrobky sa mu len ťažko vyrovnajú.
À propos, čo výskumníci a sociálne média zo správ z polárnych expedíciách častokrát vynechali: európski kartografi síce z množstva miestnych pozorovaní zostavili komplexné mapy, mnohé z týchto údajov však pochádzajú od Eskimákov. Vo forme svedectiev, ručne kreslených máp a poznámok k mapám ich zozbierali objavitelia, veľrybári, misionári a iní západní „agenti“. Prieskumné a vedecké expedície často využívali znalosti Inuitov, ktorí ich viedli a zásobovali, dokonca v neznámych vodách im kormidlovali lode. Taktiež poskytovali pracovnú silu, ako aj odborné znalosti pre obchodné zámery.
Rezidencia – kontext
Arctic Culture Lab je multidisciplinárna platforma zameraná na umelecký výskum a dlhodobé rezidencie. Prepája umelcov, kurátorov, medzinárodných expertov, geopolitických odborníkov. Na svojej webovej stránke ACL píše: „V dnešnej uponáhľanej dobe majú umelci len zriedka prostriedky alebo vôľu investovať potrebný časový úsek, aby pochopili grónsku Arktídu. Stretnutie s koncom sveta, neznámou a mystickou ‚Ultimou Thule‘ sa stalo intelektuálnym fastfoodom. Poslanie završuje návrat z krátkych študijných návštev, plných dojmov a názorov, ktoré vznikli ešte pred príchodom. A po návrate sa z cestovateľov stávajú objavitelia a odborníci. Pretože tam boli.“ ACL sa zaujíma o proces. Namiesto okamžitého výstupu počas rezidencie preferuje, aby sa rezidenti vrátili o rok alebo o dva, keď pobyt sprocesujú. A oni sa vracajú: v miestnom múzeu umenia práve končí výstava Stereo visions islandskej dvojice Rósa Sigrún Jónsdóttir a Páll Ásgeir Ásgeirsson, následne otvára svoju výstavu fotografií Laerke Posselt.
Ilulissat vyznieva ako veľkomesto. Nachádza sa tu väčšina základnej infraštruktúry, na ktorú sme s Janou zvyknuté. Supermarkety, obchody s elektronikou, outdoorovým oblečením, japonskými teniskami značky Kawasaki, ktoré, myslím, nosievajú súčasní tanečníci. Našli sme i secondhand Červeného kríža, lebo nechceš na kameňoch zničiť koštovné goratexové outdoorové oblečky. V sekáči kupujeme svietivo žlté a modré vetrovky s logom turistickej agentúry World of Greenland, na ktorých sa píše Guide. V teréne sa ukáže, že vetrovky sú celkom vetru odolné a vydržia i malý dážď. Vo vykurovaných domoch Ilulissatu je tečúca voda, splachujúca toaleta. Neplatí to však pre všetky miesta v Grónsku. Donedávna sídlil ACL pár desiatok kilometrov severnejšie v usadlosti Oquaatsut, kde dnes žije už asi len tridsiať stálych obyvateľov. Domáci si tam po vodu chodia k „studni“, alebo si nazbierajú ľadovce. Toaletou je vrece, ktoré pravidelne vynášajú a „shitman“ ho zbiera na odvoz. Je tam však aj škola a jeden obchod. Niektorí umelci, i keď vedeli do čoho idú, prežívali v Oquaatsute ťažký čas a rútili sa, i to bol jeden z dôvodov presunu centra do veľkomesta Ilulissatu. ACL však stále zvažuje návrat k „hard core“ verzii pre tých, ktorí si myslia, že ju zvládnu.
Multidisciplinárnosť ACL poisťuje i spôsobom spolubývania. Rezidenciu zdieľa vždy niekoľko umelcov spoločne. Malý sociálny experiment, ako sme zakúsili na vlastnej koži, a zároveň živná pôda pre zaujímavé stretnutia, medzikultúrne výmeny či nové nápady. Poslanie rezidencia napĺňa aj schôdzkami, ktoré sa diali v múzeu umenia. Tu sme stretli medzinárodné tímy nielen z oblasti umenia, ale aj zo sveta geológie, glaciológie, programu climate narratives, oblasti materiálnej kultúry, architektúry, antropológie či kultúrnych inštitúcií. Obrovský vklad impulzov do obsahu rezidencie a napojenie na miestnych i medzinárodných ľudí vnáša vo veľkej miere umelecký riaditeľ centra Andreas Hoffmann. „It’s all about connecting people.“
Rok 4 566 002 023, 23. september (s presnosťou na niekoľko miliónov rokov)
Dvojmesačná rezidencia v Ilulissate sa naplnila. Jana tu strávila mesiac, ja dva – august a september. Na rezidenciu som odchádzala so zámerom pokračovať v dlhodobom výskume zameranom na telo Zeme – telo človeka, v ktorom prepájam súčasnú choreografickú tvorbu s geológiou. Chcela som preskúmať a otestovať, ako adaptovať princípy a obsah outdoorového formátu . tektoparty | performatívna prechádzka v krajine a s krajinou na nové miesta, ďaleko od tých, ktoré poznám z územia strednej Európy. Odchádzala som tiež s ideou koncepcie novej práce, ktorá počas rezidencie dostala pracovný názov EarthMe. Už dlhšie v sebe pestujem myšlienku na kus zasadený do krajiny, inšpirovaný geologickými náučnými chodníkmi, tektoparty je krokom k nemu.
Čas v ACL bol však i príležitosťou tráviť dva mesiace s miestnym podložím a rozvíjať s ním intímny vzťah prostredníctvom každodenného blízkeho telesného kontaktu – čo si až dnes uvedomujem. Mojím partnerom pre spôsob práce a tvorbu bolo telo Zeme v podobe starých premenených hornín, ortorúl, granodioritov, K-živcov a porfyritov z obdobia spred 3 000 až 2 800 miliónov rokov. To bol tiež jeden z dôvodov žiadosti o rezidenciu práve v Grónsku. Zaujímala ma i tradičná kultúra bubnových tancov a spevu. V Ilulissate som sa k nim dostala iba prostredníctvom etnomuzikologickej literatúry a nahrávok z rokov 1905 – 1984. Odchádzam so stopami pohybu uloženými v tele, zápiskami, pohybovým materiálom a konceptami, ktoré chcem ďalej rozpracovávať, so stovkami fotografií a desiatkami videodokumentácií z terénu. Adaptujem sa na „manscapes“ Európy.
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
Odborná konzultácia: Mário Olšavský
Rezidenciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, program EU Next generation, Národní plán obnovy a Ministerstvo kultury ČR.
