Šimon Ferstl #niejevdivadle

Votrel som sa na neverejnú generálku a ostal som tak rozjatrený, že mi je až trápne povedať, že to bolo dobré, počkajte si na nový Uhol_92. Dobré je, že mám okolo seba takých, ktorí mi pripomínajú, prečo sa snažiť. Obsadili sme jedáleň, presne s takými kachličkami, ktoré si pamätáš. Dokázali sme tam priniesť patinu ešte skôr, ako sme tam dotrepali divákov. Susedov v ústave Zváračskom máme svetových, a výtvarných vystavujúcich aj tam, kde ja chodím len tancovať na Larsa. No späť k nám. Na hercoch je dobré, že vedia vybaviť. Tak už máme priestor vybavený. Ešte ho treba vyplniť, ale na to nie sme sami. Pridali sa tí, ktorých si kamenní nevšímajú, asi preto, že sú príliš oheň, alebo vietor, možno voda. Snažím sa byť vďačný, ale momentálne si nemôžem dovoliť „nerůst“. Naše vybavenie je skoro stopercentný second hand, takže bez výčitiek. Sme v divadle, aj keď sa nesmie, tam kde zvárači jedli, my momentálne objavujeme spojenia s tými, čo nám chýbajú. Okolo mňa je citeľne veľa nového života, tak asi musím dorovnať balans. V prekypení „modrého sociálu“ mi chýba človek. No skôr ľudia. Premieňa sa extro v intro. Hľadajú sa medzery. Točíme dokument o bývalých domovoch a silácky si vravím, že už fakt netreba nikomu nič dokazovať. Vedeli ste, že zaschnutý trus po holuboch praská pod nohami ako drevo? Nezávislí vedia. Myslím, že pokora už nie je len v priezviskách. Do Vianoc ešte potáhneme a natočíme viac ako sme pôvodne chceli. Od nového roka nebude asi nič nové. Rád by som vás previedol Prevádzačmi a spravil diskusiu s hlasnou hudbou. Práve prišla správa s negativitou, takže začína generálkový týždeň, alebo čo to bude, lebo premiéru si užijeme, keď to pôjde. Zatiaľ nájdeme iný spôsob ako sa spojiť a komunikovať. Vzdelávanie bude nová úloha v angažovanosti. Pripravujeme sezónu aj centrum aj festival a potom… Vieme, ako to so starými budovami chodí. Idem už späť do divadla, v ktorom nie som.

A ešte niečo z viet, ktoré teraz denne počúvam: „Tvojím osudom sú veci, ktorým nerozumieš. Prečo by malo byť tvojím osudom niečo, čo ti je dôverne známe, kde sa cítiš dobre a príjemne? Akú by to malo logiku? Podľa mňa naše kroky určuje to, pri čom sa nám podlamujú kolená, nie?“

Lenka, ďakujem. Jedna aj druhá.