MLOKi

Dojmológia k prešovskej Seňore

Máločo ma tak inšpiruje k tvorbe, ako dobrá tvorba niekoho iného. Keď dočítam geniálnu knihu, mám okamžite nápady a chuť napísať rovnako dobrý text. Po dokonalom divadelnom zážitku hneď spriadam v hlave nitky vlastného javiskového diela. Takto som predvčerom dočítal Vonnegutovu Matku noc a pred troma hodinami som videl Seňoru v DJZ.

Nie, nie je to dokonalé divadelné dielo. Herecké výkony kolíšu a v závere sa objavia až príliš didaktické odpovede na otázky feminizmu. A to, ak nie zlé, je minimálne umelé. Nechal som sa ale uniesť spojením nápaditých javiskových obrazov s pútavým vyrozprávaním osudov umelkyne a ženy zároveň.

Marián Pecko a Iveta Škripková sú známi feministickými témami a silnou divadelnosťou v divadle. V Seňore fungovalo oboje. Frida Kahlo je tu ako žena, na ktorú sa doteraz obracajú súčasné ženy ako na vzor odporu k stereotypu a videl som aj Fridu Kahlo ako umelkyňu, ktorej obraznosť odkrývala hlboké zákutia nie iba jej vlastnej mysle. A všetko sa to stretáva v Jane Jurišincovej, ktorá veľmi šikovne spája Fridu v jej rôznych polohách – či už chce práve tvoriť, robiť revolúciu, milovať sa alebo porodiť dieťa.

Práve toto pevné prepojenie témy s formou a obsahom ma napĺňa túžbou tvoriť. Ak sa na tento fakt pozriem na maličkú chvíľu ako divadelný kritik, je to vlastne katarzia. A to je dobré.

Po tom, čo sa autor tvorivo vybúri, bude publikovať aj rozsiahlejšiu recenziu v projekte Monitoring divadiel.

UPDATE: Rozsiahla recenzia od autora už vyšla na Monitoringu divadiel: Seňora Riverová v divadelných obrazoch.

No items found

Matej Moško

Na strednej škole som tvoril literárne, na VŠMU prišli kritické roky a tvoriť som prestal. Momentálne ma môžete čítať na MLOKoch, na Monitoringu divadiel a občas aj v časopise kød - konkrétne o divadle.

K tvorbe som sa vrátil až na konci štúdia, kedy sme v roku 2012 spoločne s režisérkou Zuzanou Galkovou pripravili v Štúdiu 12 satiru na umelecké teórie "Improvizácia na hrušky". Na jar roku 2013 sme v tom istom priestore premiérovali politický mikromuzikál "Opičí štát". Po týchto dvoch autorských textoch sme v októbri 2013 na Akadémií umení v Banskej Bystrici znova spoločne uviedli inscenáciu Fjodor a bratia (na motívy Bratov Karamazovcov napísala Nina Ivanovna Čerkes).

V rokoch 2012 - 2014 som bol šéfdramaturgom internetového rádia TLIS. V roku 2016 som absolvoval dokrandské štúdium na Ústave divadelnej a filmovej vedy s témou "Od hry s performatívnym základom k umeleckému dielu."

Momentálne fungujem ako tvorca na voľnej nohe. Uvádzam a pripravujem vedomostný kvíz Turban Quiz, glosátorskú show Bratislavský Kaviár a tímovú hru Game of Worlds.

Vyzývam vás: Poďte sa so mnou hrať!