V Žiline je blaho (uhlár) [Dotyky a Spojenia]

Skladanie festivalového programu môže pre divadelníka typu “ja tak strašne milujem divadlo” vyzerať ako idylka: Programová rada sa stretne, pozrie si ohromujúce množstvo predstavení a záznamov (ideálne samozrejme všetky) toho najlepšieho, čo divadelníci za posledný rok a posledné grantové peniaze vytvorili. Z toho tá istá programová rada vyberie absolútnu špičku, na ktorú sa potom pozrú všetci (pätnásti) slovenskí kritici. A nakoniec sa zostáva už iba tešiť z toho, že tie isté tituly vyhrajú na jeseň nejakú tú divadelnú cenu (ideálne všetky). Programová rada môže byť spokojná. 

Ale čo ak nejaké z vybraných dokonalých diel nebude môcť prísť? Herečka si náhle zlomí nohu, vykĺbi rameno, porodí alebo odletí na Haiti (zaujímavé je, že hercom – mužom sa to stáva o niečo menej, ale o tom inde). V takom prípade zostáva iba poprosiť materské divadlo, aby poslali niečo iné. A modliť sa. Programovej rade naozaj nie je čo závidieť. Zo Žiliny nemohol prísť Modrofúz, tak sem poslali Expand od Blaha Uhlára. Stáva sa to. Aj Uhlár, aj zmeny v programe.

Blaho Uhlár tvorí metódou kolektívnej improvizácie. Stretne sa s hercami, nechá ich pred kamerou improvizovať, z improvizácií povyberá zaujímavé časti a nechá hercov “naučiť sa vlastné texty”. Výsledok by teda mal byť integrálne prepojený s ľuďmi, ktorí v ňom vystupujú. Oni sú predsa jeho autormi. Super, alebo?

Považujem za irelevantné pýtať sa otázky, či takáto metóda práce patrí do takzvaných “kamenných divadiel” (pozn. autora: tento výraz nemá znamenať, že sú z doby kamennej). Máme režiséra, ktorý takto tvorí, prečo by nemohol spolupracovať aj s “kamennými súbormi” (ešte stále to nemá nič spoločné s paleolitom). A hoci teda Uhlárova metóda je v porovnaní s “kamennou” prinajlepšom neolitická (čo je vždy iba doba kamenná, len trocha mladšia), môže pre “kamenných hercov” priniesť iné impulzy, než na aké sú zvyknutí. A dovoliť hercom vytvoriť text inscenácie, s ktorým by sa mohli stotožniť, vôbec nemusí byť zlý nápad.

Po tom, ako som expandoval tú časť článku, v ktorej som nehovoril o predstavení, zhrniem svoj názor do dvoch – troch viet: 

• Áno, tiež si myslím, že názov Expand má so samotným tvarom spoločné iba to, že ho vymyslel Blaho Uhlár. 
• Áno, tiež sa mi zdá, že je škoda, že sa Blaho Uhlár neposúva smerom k výpovednejším inscenáciám, keďže na to má. 
• Nie, nemyslím, že by inscenácia Expand mala nejaké vyššie spoločensko-kritické ciele. 
• A nie, nič z toho mi v zásade nevadí.

Výsledný tvar bol šikovne vyskladanou a zinscenovanou bohapustou srandou, na ktorú by som sa rád šiel pozrieť ešte raz priamo v Žiline. Verím totiž, že už ďalšia spolupráca žilinského divadla s Blahom Uhlárom prinesie aj nebanálne témy a odkryje to, o čom chcú žilinskí herci naozaj hrať. Ale samozrejme, je to iba viera a to, že v Boha verím, ešte neznamená, že On musí existovať.