Soňa Kúdeľováilúzia
the wall is a floor,
floor is wall.
Je to zdanlivo jednoduché a pripomína to fenomén králik vs. kačica. Nasledujeme jednoduchý princíp a pracujeme so zadaním, že zadná stena je podlahou a podlaha je stenou. Hľadáme spôsoby, akými prejsť na druhú stranu. Čo sa nachádza na druhej strane? Úsilie ísť tam prináša dojem vytvárania si vzťahu. Aký je to vzťah?
Rozvrstvujú sa myšlienky a uvažovanie a prichádza magický moment tvorivosti. Vidím králika aj kačicu. Motivujeme státie, testujeme tretiu stenu, Jana demonštruje padanie, telo je plastické a uveriteľné. Pozerám sa, ako postava padá z výšky a dopadá na podlahu. Nevzdáva sa a lezie opäť nahor. Je sústredená a každý pohyb je na istotu.
Pozorujem odhodlanosť a úsilie.
telo a pohyb (ako jediné médium)
Jana: „Nehľadám riešenie mimo tanca, radšej ho skúšam nájsť v tanci.“
Ako choreografka rada využívam vo svojej tvorbe viac médií, ktoré s tancom a telom spolupracujú. Ale z pozície zvonka mnou rezonuje práve myšlienka „hľadať riešenie len v tanci“, ktorá je aj jasným statementom Jany ako choreografky. Láka ma a je výzvou. Otvára nové uvažovania, diskusie. Rozširuje to vnímanie, prináša nové skúsenosti.
Tanec samozrejme nepodceňujem. Má na to, byť sústavne dominantným a vyjadrovať sa zrozumiteľne. Hoci, nie je jednoduchým jazykom a každý tanečník či tanečnica má svoje vlastné písmo, dokonca abecedu. Tanečné predstavenia sa nedajú čítať jedným univerzálnym kódom. To je asi fakt, ktorý si musíme neustále pripomínať aj ako tvorcovia a tvorkyne, aj ako diváci a diváčky.
Vytvoriť ilúziu obráteného priestoru, bez nových médií len cez vlastné telo, nie je jednoduché. Vyžaduje si to precíznosť a veľkú fyzickú zdatnosť. Detaily sú dôležité, aby sa ustálila daná percepcia. A predsa: vie to fungovať.
myšlienka
Inšpirácia vychádza vždy z prirodzeného záujmu o vec. V Janinej doterajšej tvorbe môžeme pozorovať záujem o prírodný svet. Tentokrát hovorí o percepcii. O spôsobe, akým možno nazerať na prírodný svet. A ako sa zvieratá pozerajú na ľudí? Čo si o nich myslia? Ako sa cítia?
štruktúra
hmyz – lezenie – horolezkyňa – padanie – hľadanie
hmyz – horolezkyňa – hľadanie
lezenie – padanie
behanie
oči – ruky a nohy
váha
horolezkyňa – žena – sila – úsilie – precíznosť
horolezkyňa – žena
nikdy sa nevzdá
padá
no stále sa nevzdá
horolezkyňa – lezenie – hmyz
úsilie
vzťah
Na rezidencii sa zúčastnil aj hudobník Jo Compagnon. Počas desiatich dní vytváral rôzne hudobné atmosféry, s ktorými pohybová štruktúra nadobúdala nové odlesky. Počúvali sme svetoznáme melódie a ich prelínanie so zvukmi hmyzu. Skúšal spievať a tento spev prinášal pokoj a civilnosť ako akúsi paralelu so zvukmi mraveniska. Jo sa stal súčasťou procesu aj tým, že si vyskúšal miesto na scéne, čo ešte viac podnecovalo otázky vzťahov jednotlivých častí. Aké vzťahy vidíme? Ktoré z nich sú relevantné, podporné a ktoré dominantné?
Zostávame sa hrať a pýtať sa. Máme jasnejšie cesty, dvere sú otvorené.
V závere rezidencie sme sa na sále stretli aj s Liz Kingovou, ktorá sa prišla pozrieť na našu prácu a okomentovať ju. Pozorné a vytrénované oko choreografky s dlhoročnými skúsenosťami nám pomohlo získať spätnú väzbu, ktorá je v procesoch tvorby veľmi dôležitým momentom. Dodáva silu pokračovať a nestratiť sa.
Liz: „How can you make your idea read to the public?“
Jo: „I want to create a relationship between human and non-human.“
Tieto, a mnohé ďalšie otázky ostávajú levitovať, prechádzajú nami a čakajú na rozuzlenie v ďalšej fáze procesu. Čoskoro.
Táto rezidencia bola možná vďaka podpore od organizácie Dance Identity, ktorú vedie choreografka Liz King, a vďaka podpore z programu Culture Moves Kreatívnej Európy. S odstupom času dodám ešte toľko, že Eisenstadt je pekné a pokojné mestečko s kultúrnym priestorom, aký by sme si priali aj v Bratislave. Keď budete hľadať miesto pre úvodné rezidencie, pre výskum, choďte to skúsiť tam. Pozor, podlaha odpružená nie je.
Avšak odpružené sa stanú vaše myšlienky. Moje boli. A to k tvorbe potrebujeme.
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
