Katarína CakováLen málokde sa vraciam tak, ako sa vraciam práve sem: nielen kvôli práci či blízkym ľuďom, ale aj kvôli veľmi zvláštnemu vzťahu k samotnému priestoru. S nádejou a nedočkavosťou navštíviť známe miesta, spočítať si srnky, pri troche šťastia zájsť do zadného „muflónieho“ lesa alebo sa aspoň trošičku stratiť v divočine. Tentokrát sa tu však kvôli tejto zázračnej divočine vraciame všetci – k divočine, k sebe, k svojej práci, no hlavne dokončiť posledné prípravy k jedinečnému projektu Into the Miracles, osemdesiatkilometrovej púti plnej umenia.
Posledné dni predtým, než to vypukne, žije divadlo Pôtoň rušným životom – nové diela vznikajú a miznú zo sály na svoje určené miesta, starí a noví známi pretínajú svoje dráhy, všade vládne rušný ale sústredený šum. Všetko vzniká, všetko sa deje…
Po prvýkrát bývam počas rezidencie mimo divadla. Množstvo umelcov z niekoľkých krajín je ubytovaných na rôznych miestach v okolí trasy, ktorou povedie púť. Ja sa ocitám v malebnom domčeku v Klastave spolu s Elou, ktorú poznám už niekoľko rokov práve z Bátoviec, Karin z Lichtenštajnska aj Hallveig a Arnarom z Islandu, ktorých som prvýkrát stretla pred desiatimi rokmi na maličkom festivale vo fjorde s dvesto obyvateľmi. Je to veru malý svet. Hneď prvý večer cestou do domčeka nám kúsok pred autom ležérne prejde srna (tí, čo touto cestou jazdia častejšie už vedia, že po západe slnka je to trochu safari a naša rýchlosť je tomu prispôsobená). Zastavíme a na ľavej strane sa nám zjaví silueta obrovského stáda – krásne ušaté hlavy na pozadí tmavomodrej oblohy nehybne pozerajú našim smerom. Aké krásne a vskutku zázračné privítanie!
Na ceste Into the Miracles budem pútnikov sprevádzať sériou inštalácii v poľovníckych posedoch nazvanou Sanctuaries alebo Úkryty a svätyne. Je to hra s predstavou premeny miest hrozby na miesta bezpečia alebo miesta pokoja a rozjímania. Tak, ako slovo sanctuary nesie tento dvojitý význam (chrám a chránená oblasť), miesta bezpečia označuje ako posvätné.
V deň otvorenia festivalu ešte dorábam posledné úpravy. Keď pútnici vyrážajú na cestu, ja vyrážam pripravovať tieto miesta na nasledujúci deň. Keďže inštalácie sú často na ťažko dostupných miestach pozdĺž trasy, logistika a načasovanie je nárčnou úlohou a inštalácia a presuny poľahky vyplnia celý deň. Pred večerom nás aj s dobrovoľníčkou Alionou vyzdvihnú z posledného miesta a ponáhľame sa na Starú Horu, kde sa dokončujú prípravy na večerný program. Všetci sú zaneprázdnení prípravami a zdá sa, že ďalšie presuny sa už v tento večer neplánujú, dostaneme ale spacáky a stan a môžeme si užiť večerný program. Medzi putujúcimi spoznávam množstvo známych, je to krásne miesto a mimoriadny večer.
Ráno sa prebudím ako pútnik. V stanovom mestečku si čoskoro uvedomím, že mám na ďalší deň už všetko nachystané a hoci je mojou jedinou výbavou pršiplášť a taška s náradím, aj ja nasledujem volanie cesty za zázrakmi. Cesta vedie lesmi a lúkami a je plná poézie.
Je to intenzívny ale nádherný týždeň a je ťažké uveriť, že sa naplnil. Ostávame všetci v úžase a s otázkou – stane sa toto ešte?
Odborné korektúry: Lenka Dzadíková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
