MLOKi

Eva Urbanová #jenarezidencii s Jozefom Vaľom

Fluidná choreografia. Predstavivosť. Virtuozita. To sú tri hlavné pojmy, ktoré by mohli opísať svet, ktorý som spolu s Jozefom Vaľom vytvárala a predovšetkým pretvárala na rezidencii v kultúrnom centre v Malom Berlíne. V rámci aktuálneho tvorivého procesu pokračujem vo svojom pohybovom výskume, ktorý sa začal črtať už počas mojich predošlých choreografií The Essence (2021) a Anomalie (2022).

Naším pôvodným zámerom bolo zaoberať sa emóciami, konkrétne využitím ich energie, ktoré nám sprostredkovávajú. Avšak v polovici druhého rezidenčného dňa som zistila, že sa v tejto koncepcii začínam akosi topiť a naozaj ma zaujímajú iné elementy, ktoré sú a mohli by byť väčšou súčasťou môjho tanečného výskumu.

Tvorba základu

Akonáhle som sa viac prepojila s mojou zvedavosťou a jemným hlasom intuície, všetko začalo dávať zmysel a elementy, na ktoré som sa zamerala, začali ako puzzle zapadať do seba. Potvrdil mi to aj Jozef počas našej diskusie. Od tohto momentu sme začali pracovať s meditatívnym stavom mysle, ktorý nám dopomohol k dosiahnutiu relaxácie a následne nás prepojil aj s našou intuíciou a podvedomím, ktoré sú pre mňa pri tvorbe veľmi dôležité. Aby sme nadobudli tento stav, praktikovali sme cvičenia zamerané na prácu s dychom, vnemami a so skenovaním nášho tela zvnútra (konkrétne skenovaním kostry so zavretými očami). Tento princíp som začala používať už pri tvorbe môjho sóla The Essence.

Po nadobudnutí špecifického meditatívneho stavu, vďaka ktorému sa počúvanie tela a momentálneho napätia zintenzívňuje, Jozef začal vytvárať pohyby. Túto časť tvorby nazývam nasledovanie telesných impulzov alebo aj spontánny pohyb. Postupne sme začali zapisovať choreografiu, teda kompozíciu jednotlivých pohybov s jasnou formou, napätím a prechodmi. V tanci ma nezaujíma len telesný aspekt pohybu, ale aj ten mentálny, teda čo sa v danom momente odohráva v mysli interpreta. Jednotlivé momenty choreografie tak obsahovali aj jasné mentálne obrazy, ktoré Jozef spontánne generoval.

Fluidná choreografia

Keďže sa mi už dlhšiu dobu v hlave zjavovala myšlienka prepojenia improvizácie a fixnej kompozície (dvoch spôsobov vyjadrenia, ku ktorým mám rovnako blízko), ešte pár týždňov pred rezidenciou v Malom Berlíne som s touto myšlienkou začala experimentovať sama v Telocvični. Princíp, ktorý sa vďaka experimentovaniu začal rodiť, by som opísala nasledovne: po vytvorení koreňa kompozície si ho pri každom opakovaní pretváram a rekomponujem, a to na základe momentálneho okamihu. Teda na základe momentálneho telesného napätia, momentálneho emocionálneho naladenia, momentálneho napätia vytvoreného v priestore s divákmi, momentálneho všetkého… Táto rekompozícia sa môže udiať na rovine fyzickej, ako aj na rovine mentálnej. Uvediem príklad: v koreni choreografie mám pri danom pohybe zafixovaný mentálny obraz, ako z vnútra môjho tela začína vyrastať tŕnitá stonka ruže. Pri rekompozícii sa však môže stať, že zo mňa začne vyrastať kmeň stromu alebo aj stonka bez tŕňov. Takáto zmena mentálneho obrazu samozrejme ovplyvní aj ten fyzický a naopak. Je dôležité povedať, že pri rekompozícii sa performer neustále vzťahuje ku koreňu choreografie, teda v tomto prípade k tŕnitej stonke.

Vnímanie času

Zaujímavosťou pri využívaní tohto princípu bolo naše vnímanie času. Vnímali sme, že sme pri tvorbe boli veľmi produktívni, hlboko ponorení. Samotné plynutie času sme nevnímali a Jozefovo telo malo pri každom pohybe veľmi jasné technické prevedenie, čo bol aj náš zámer. Avšak udržať sa v takejto silnej mentálnej koncentrácii bolo náročné a preto Jozef potreboval neustále prestávky. Pričom potreboval približne rovnaký čas na zotrvanie v meditačnom stave aj na „oddýchnutie“ si z neho. Niečo podobné som zaznamenala aj ja sama, keď som začala tento podobný stav (vtedy ešte nie tak preskúmaný) používať pri tvorbe sóla The Essence.

Hitting the sweet spot

Domnievam sa, že jednou z príčin, prečo som sa rozhodla v mojom pohybovom výskume uberať touto cestou, je aj chýbajúci profesionálny tanečný tréning pre umelcov súčasného tanca v Bratislave. Momentálne neexistujú kvalitné každodenné hodiny, počas ktorých by si tanečníci nielen mohli udržiavať svoju kondíciu a techniku, ale hlavne sa aj neustále rozvíjať. (V zahraničí fungujú napríklad ranné 90-minútové hodiny, pričom každý týždeň ich vedie iný pedagóg.) Mojím zámerom teda bolo pomocou spomínanej metódy (ak to tak môžem nazvať), dopomáhať k instantnému prepojeniu sa s momentálnou virtuozitou a kreativitou interpreta, a to na najvyššej možnej úrovni. Teda ako sa v anglickom jazyku hovorí: „to hit a sweet spot“.

Počas rezidencie v Malom Berlíne sme nemali zadanú žiadnu ďalšiu vrstvu, respektíve hlavnú tému choreografie, na základe ktorej by sme pohybový materiál tvorili. Pracovali sme na otvorenom pohybovom výskume, počas ktorého sme si vyskúšali prácu s rôznorodými elementami, vďaka ktorým sa Jozef mohol prepojiť so svojím esenciálnym pohybom a momentálnou virtuozitou a to aj vďaka meditatívnemu stavu, ktorý mu dopomáhal vytvárať pohyb s hlbokou integráciou.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová

Eva Urbanová

tanečnica a choreografka