Veronika TrokšiarováDôležitou súčasťou nezávislého (bábkového) divadla je symbióza nezávislých aktivít a zamestnania poskytujúceho pár peňazí na život. Je to vlastne vrcholový adrenalínový šport, tá symbióza. Pri hercoch/herečkách, pracujúcich v kamenných divadlách, ide asi o biatlon: kľučkovanie medzi termínmi, poprípade časmi a strieľanie do prázdna, ak ferman na ďalší mesiac ešte nie je. Pri scénografkách asi triatlon: preplávanie návrhmi, jazda výrobou a dobiehanie deadlinov, ktoré boli pred dvomi týždňami. A čo sa týka mojej práce v našom zoskupení (réžia, dramaturgia, produkcia, správa sociálnych sietí, účtovníctvo, grafika, fotky, videá a animácie, granty a iné…) – predstavujem si to ako celú olympiádu, letnú aj zimnú dokopy, aj s uvítacím a záverečným ceremoniálom, ale iba od pondelka do stredy a cez víkendy.
S knihou Vlčie oko od autora Daniela Pennaca v preklade Beaty Panákovej sme sa stretli ešte na škole, na seminári detskej literatúry a psychológie. Odvtedy nám ležala v hlavách a rozhodli sme sa ju použiť ako predlohu pre prvý projekt novej línie nášho Divadla Š.E.M. – storytellingového putovného divadla so sociálno-spoločenskými a ekologickými témami.
Vzhľadom na vyťaženosť našej hereckej trojice (Michaela Dzamková, Ľuboš Janák a René Sorád), sme sa pri tvorbe konceptu rozhodli, že inscenácia bude pre dvoch hercov s jednou alternáciou, aby sme boli viac termínovo flexibilní. Keď sme sa nakoniec dozvedeli, že nás vybrali na rezidenciu do Záhrady – Centra nezávislej kultúry v Banskej Bystrici, veľmi nás to potešilo, pretože možnosť odstrihnúť sa počas tvorby na pár dní od každodennej reality je viac než vzácne. Mali sme plán. V marci a apríli všetko „nahodiť“ a na rezidencii „už len čistiť“ a dolaďovať detaily a na konci rezidencie uviesť prvú premiéru. Mali sme plán.
Stav deň pred rezidenciou:
Ja: 1 z 1
Herci/herečky: 2 z 3
Scénografky: ½ z 2
Auto: 0 z 1
Percentuálne plnenie plánu skúšobného procesu: 60%
Paradox nezávislého divadla je vlastne ten, že je závislé na všetkom. Napríklad na takom aute. Ak má aspoň jeden člen zoskupenia auto, je to výhra. Ak sa ten člen nemôže zúčastniť rezidencie, je to výzva. Výzva pre nás a naše fyzické predispozície – koľko IKEA tašiek naraz vie odniesť jeden človek, prípadne v kombinácii s rudlou? A potom ešte výzva pre bratislavského taxikára, šoféra medzimestskej autobusovej linky a banskobystrického taxikára.
Každopádne, prepravu seba a scény sme zvládli, na počudovanie, bez komplikácii. Ubytovali sme sa a v Záhrade nám bolo veľmi príjemne. Želala by som si na tomto mieste zažiť takú rezidenciu, ktorá by bola pokojným tvorivým výletom. Tá naša bola dosť veľká makačka. Chceli sme dobehnúť zameškané percentá z plánu a pripraviť Vlčie oko na premiéru, takže z priestoru, v ktorom sme skúšali, sme vychádzali von len na obed a večer do postele. Rada by som zvýraznila prácu hercov Reného Soráda a Ľuboša Janáka, ktorí tento intenzívny skúšobný nápor zvládli a po štyroch dňoch (23. apríla 2023) Vlčie oko v jeho prvej verejnej podobe predstavili v Záhrade CNK malým aj veľkým divákom a diváčkam.
Vlčie oko je inscenácia, ktorá hovorí o chlapcovi a vlkovi, o hľadaní domova a o tom, ako nám príbehy dokážu otvoriť obidve oči. Rezidencia v Záhrade CNK je presne takým príbehom pre nás. Dostali sme pocit domova, prešli sme si niekoľkými cestami psychického a fyzického vypätia, ale dorazili sme do cieľa.
Mali sme plán, ktorý nevyšiel síce úplne podľa predstáv, ale zase vyšiel inak. A to je v skratke vlastne aj práca v nezávislom divadle. Máte plán, ktorý nefunguje a vznikne z toho iný plán, ktorý pochopíte, že je plán, až keď je po ňom. Keď to skončí, poviete si, že už nikdy nič podobné nechcete robiť. No a keď sa na to celé vyspíte, na druhý deň prídete za kolegami s novým konceptom.
Ďakujeme Záhrade CNK za pohostenie a príjemné pocity z pobytu, možnosť tvoriť a odprezentovať našu tvorbu. A ďakujeme aj Fondu na podporu umenia, ktorý z verejných zdrojov podporil vznik tejto inscenácie.
Odborné korektúry: Lenka Dzadíková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
