Eva UrbanováPohybový výskum, v ktorom sa sústreďujem najmä na citlivosť, dotyk, prepojenie a transformáciu, nemá jasný začiatok a predpokladám, že nebude mať ani jednoznačný koniec. Predstavuje znovuobjavenie a prehĺbenie tém, ktorým som sa venovala už v predchádzajúcich choreografiách THE ESSENCE a ANOMALIE.
Tento výskum obsahuje množstvo elementov, ktoré neustále rozoberám, pretváram a snažím sa pochopiť ich miesto v rámci celku. Každý element sa snažím presne pomenovať, aby sa nestal efemérnym či abstraktným, ale aby nadobudol konkrétnu prítomnosť v rámci procesu tvorby. Pomenovanie je pre mňa spôsob, ako daný element ukotviť v materiálnej realite – umožniť mu existovať nielen v zmyslovej, ale aj v konceptuálnej rovine.
Po napísaní tohto textu som si uvedomila jeho analytický charakter, čo mu nepochybne prepožičiava akademickejší tón. Predpokladám, že tento prístup je dôsledkom môjho dlhodobého záujmu o teórie dotyku a telesnosti, ktoré sa v kontexte tvorby BYTOSTÍ DOTYKU (CREATURES OF TOUCH) stávajú predmetom intenzívneho skúmania. Rozvíjanie mojej tvorby skrz teoretické poznanie mi umožňuje reflektovať a artikulovať myšlienky, ktoré by inak mohli zostať len v rovine intuitívneho poznania. Písanie sa v tomto prípade pre mňa stáva prostriedkom na ich uchopenie a komunikáciu.
Pre tento text vyberám jeden z najzásadnejších elementov, ktoré som počas rezidencie v Hellerau (znovu) objavila a (znovu) preskúmala.
FROM FORM TO PORN ヽ(°〇°)ﾉ
„Od formy k pornu“ pre mňa predstavuje skúmanie vzťahu medzi formou a pocitom v tanečnej performancii. Cítenie – intenzívne a surové – predstavuje kľúčový prvok môjho umeleckého výskumu. Zároveň však práve tento aspekt vyvoláva otázky o zraniteľnosti a sile, o hraniciach medzi prežívaním a performatívnym vyjadrením.
Cítenie ako transformácia
Cítenie v mojej práci nie je len telesná odozva na podnety, ale predovšetkým proces transformácie, v ktorom sa pohyb stáva expresiou vnútorných stavov. Tento druh prežívania zahŕňa nielen dotknutie sa intímnych emocionálnych dimenzií, ale aj schopnosť tela prekračovať hranice vlastnej obvyklej identity. Domnievam sa, že takto sa cítenie stáva prostriedkom komunikácie, ktorý môže presiahnuť racionálnu interpretáciu a osloviť diváka na transcendentálnej úrovni.
Radikálna transparentnosť tela
V rámci môjho pohybového výskumu používam pojem „porn“ nie v jeho tradičnom zmysle spojenom so sexualitou, ale ako označenie pre extrémnu citlivosť a prítomnosť tela. Ide o stav, v ktorom sa performer/ka stelesňuje ako surové médium pocitu. Tento koncept poukazuje na možnú radikálnu transparentnosť tela, ktoré odhaľuje svoje vnútorné procesy bez estetizujúcej masky či kontrolovanej reprezentácie. Termín „porn“ v mojom pohybovom výskume predstavuje telesnú skúsenosť senzorickej a taktilnej intenzity, prekračujúcu hranice bežného vnímania.
Tento spôsob performativity mi však samozrejme kladie otázky: Čo sa deje, keď telo opúšťa režim estetickej kontroly a stáva sa čistým výrazom prežívania? A je takáto transparentnosť vôbec možná, alebo je to len konceptuálna fikcia?
Zraniteľnosť ako sila
Intenzívne cítenie nevyhnutne vedie k zraniteľnosti. Performer/ka, ktorý/á sa vystavuje pohľadom divákov v takomto stave, môže čeliť rozporu medzi spontánnosťou – extrémnym cítením – a potrebou kontroly. Zraniteľnosť však v mojej tvorbe neznamená slabosť. Práve naopak, vnímam ju ako zdroj sily. Keď som schopná zotrvať v tomto stave, viem vytvoriť hlbšie prepojenie so sebou samou, s divákom a s priestorom, čím prehlbujem performatívnu skúsenosť. V rámci môjho pohybového výskumu neustále hľadám stratégie, ako v tomto stave zraniteľnosti zotrvať, užiť si ju a prežívať ju ako silu a taktiež ako hnací mechanizmus tvorivosti.
Forma ako kotva
V kontraste k surovému precíteniu stojí forma. Tá mi slúži ako element, ktorý poskytuje performerovi/ke oporu. Formálne prvky choreografie, ako sú jasne zafixované pohyby alebo priestorová kompozícia, umožňujú performerovi/ke pohybovať sa medzi prežívaním a formovaním tela. Toto „spolunažívanie“ formy a pocitu vytvára dynamiku, ktorá dopomáha udržiavať performanciu živou a uzemnenou.
Moja tvorba je výrazne somatická, čo znamená, že skúmanie telesnosti a prežívania v nej zohráva kľúčovú úlohu – a to aj počas predstavenia. Práve preto môže byť pocit hanby v performatívnom akte reálnou prekážkou, ktorá ovplyvňuje nielen psychický, ale aj fyzický prejav performera/ky. Forma v tomto kontexte nefunguje len ako štrukturálny rámec, ale aj ako nástroj regulácie intenzívnych vnútorných stavov. Poskytuje performerovi/ke orientačný bod, ku ktorému sa môže vrátiť v situáciách, keď emočná nálož narúša jeho/jej schopnosť plného ponorenia sa do prítomnosti. V tomto zmysle forma plní stabilizačnú funkciu, umožňujúcu performerovi/ke zotrvať v procese bez straty umeleckého zámeru.
Keďže sa performer/ka neustále nachádza medzi stavom odovzdania sa pocitu a stavom kontroly pohybu, performancia sa stáva laboratóriom, v ktorom sa testuje vzťah medzi spontánnosťou a kompozíciou.
Posúvanie hraníc
Vzťah formy a pocitu vnímam ako dynamickú interakciu medzi aktiváciou rôznych častí mysle a prechodom medzi sympatickou a parasympatickou dominanciou v nervovom systéme. Forma, ako zámerne usporiadaný celok, je spojená s vyššou mierou kognitívnej kontroly a svalového tonusu, zatiaľ čo pocit, ako somatická skúsenosť prežívania, často koreluje so stavmi väčšej receptivity a senzorického rozšírenia. Baví ma dynamicky prechádzať medzi týmito dvoma stavmi a skúmať, ako sa v rámci tejto praktiky moje telo a osobnosť premieňajú. Vnímam to aj ako spôsob testovania svojich limitov, pričom práve tento aspekt neustálej reflexie a posúvania hraníc predstavuje významný zdroj môjho tvorivého naplnenia.
Bytosť Dotyku: Drag ako cesta k sebapoznaniu a posilneniu
V procese tvorby a performovania BYTOSTÍ DOTYKU (CREATURES OF TOUCH) sa neustále pohybujem medzi dvoma pólmi – formou a pornom/pocitom. Hľadanie symbiózy medzi týmito elementami nie je len cestou k umeleckému sebavyjadreniu, ale aj prostriedkom skúmania vlastnej telesnosti a jej prepojenia so svetom.
„Bytosť Dotyku“ vnímam nielen ako estetický koncept, ale predovšetkým ako médium sebapoznania a hlbšej prepojenosti so svetom. Predstavuje pre mňa experimentálny drag – umeleckú a performatívnu formu, ktorá prekračuje tradičné chápanie drag performance. Zatiaľ čo klasický drag často zdôrazňuje prehnanú feminitu alebo maskulinitu (typicky drag queen a drag king), experimentálny drag sa sústreďuje na rozbíjanie binárnych rodových stereotypov a skúmanie identity, tela, pohybu a performativity netradičnými spôsobmi. V mojom „dragu“ zohráva kľúčovú úlohu telesná integrácia, ktorá vzniká prostredníctvom pôžitku z dotyku a pohybu, pričom tento proces prináša pocit posilnenia. Ale o tomto možno až nabudúce. ☆*:.｡.o(≧▽≦)o.｡.:*☆
Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová
