Cirk La Putyka, Rootlessroot: Black Black Wood (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2017, deň tretí: #vrodenéputáakozákladnájednotkaexistencie

Zahraničnú časť nedeľného programu tvorila inscenácia Black Black Woods pražského divadla Cirk La Putyka, ktorá je tretím komponentom trilógie orientovanej na tému fundamentálnych rodinných vzťahov v živote človeka. V (zatiaľ) finálnej časti upriamili tvorcovia pohľad na vzťah medzi synom a otcom, ktorý zobrazili prostredníctvom jeho rôznorodých a často protipólnych foriem. Zamerali sa na pozitívne aj negatívne aspekty a vyzdvihli premenlivý, zložitý či nepredvídateľný charakter základného puta v rámci našej existencie. 

M. Rázusová-Martáková: Jánošík (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2017, deň druhý: Odkazy, otázky, snenie

Do slovenskej sekcie festivalového programu sa dostala aj najnovšia adaptácia príbehu o zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi z nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Režisér Rastislav Ballek inovatívne posunul Martákovej intelektuálneho junáka ešte viacej do filozofickej a symbolickej roviny.

P. Liška a K. Cooperová: Právo na šťastie (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2017, deň prvý: Fundamentálne šťastie

Pavol Liška je rodák zo Slovenska, presťahoval sa do USA, kde získal titul magistra umenia a pôsobí tam dodnes. Spolu s Kelly Copper tvoria autorskú dvojicu v divadle The Nature Theater of Oklahoma. Ich účasť na 26. ročníku Divadelnej Nitry s inscenáciou Právo na šťastie (ktorú vytvorili v spolupráci s ľubľanským súborom EnKnapGroup) bola zároveň ich prvým vystúpením na Slovensku.

KioX, deň štvrtý: Sloboda a hranice nového diváka

Pred odchodom z Kiox-u dostal každý na rozlúčku certifikát nového diváka a mohol si poskočiť od radosti v Inhabiting the Space. Tradičný improvizačný formát festivalu dal bodku za chlapčensko-dievčenským duom Terezy Ondrovej a Petra Šavela Boys Who Like to Play With Dolls. Táto inscenácia bola jedným z vrcholných zážitkov jubilejného ročníka zrejme najexperimentálnejšieho divadelného festivalu na Slovensku.

KioX, deň tretí: Prežívaj, spoznaj sa, naser sa na systém...

Ani sobota na KioXe nedala pasívnemu divákovi šancu. Hýbať sa musel dvakrát a intelektuálne sa ohýbať tiež približne toľko. Návod ako na tomto poli aktivity prežiť ponúkli v performatívnom koncerte Mušnula. Večerný výbuch slobodného ducha so zmesou „podivínskeho“ humoru a politickej nekorektnosti (niekde medzi Die Antwoord a Darou Rolins) priam demonštratívne kričal: „Buď tým, čím sa cítiš, rob to, čo cítiš.“

KioX, deň druhý - Manipulácia v každodenných interakciách

Druhý festivalový deň žilinského Kiosku sa čiastočne niesol v duchu snahy tvorcov vypovedať o nátlaku, ktorý ovplyvňuje ľudské konanie a vnímanie okolitého sveta. Môže byť fyzický aj psychický, úmyselný či človekom nepremožiteľný, zakaždým však na nás zanechá nezmazateľné stopy.

KioX, deň prvý - beznádej i radosť z pozitívnej energie

Už úvodné predstavenie festivalu, Princípy newspeaku, bolo pre mnohých ťažko stráviteľným intelektuálnym chlebíčkom. Pred divákom sa po ňom začali otvárať existenciálne otázky o budúcnosti ľudstva. Majestátny priestor Novej synagógy ale narušil dielu základnú koncepciu väzenia, stiesnenosti a hlavne zvádzania divákov k činnosti. Tí šikovnejší totiž mohli z dobrého uhla sledovať celé predstavenie naraz a nemuseli sa rozhodovať, čomu budú v danej chvíli venovať pozornosť. Tento duchovný svätostánok zároveň poukázal na nové možnosti interpretácie diela (vďaka svojej akustike priam metafyzické možnosti, hlavne pri replikách s náboženským obsahom).

Dotyky a spojenia 2017 očami Lucie Lejkovej

Uzavreli sme sezónu Anny Frankovej. Tak ako viaceré (nielen divadelne orientované) periodiká, aj hlavný program festivalu Dotyky a spojenia 2017 logicky odrážal tento fenomén. Minimaratón javiskových adaptácií Denníka Anny Frankovej si v Martine užili asi najmä divadelne odolnejší diváci. Predsa len sledovať neľahké osudy, ktoré dielo opisuje trikrát v priebehu dvoch dní, nemusí byť pre každého. Festival, ktorý predstavuje špecifický vesmír, si však tento „luxus“ môže dovoliť. A je dobré, že tak aj jeho organizátori urobili.

Dotyky a spojenia 2017 očami Lucie Galdíkovej

Druhej polovici festivalu dominovali okrem Anien Frankových aj inscenácie z prešovských divadiel: Posadnutí, Deň, keď zomrel Gott a Eugen Onegin. Súčasťou festivalového programu boli už tradične Kritické platformy. Okrem samotného hodnotenia inscenácií sa počas diskusií objavili aj rôzne teatrologické otázky. Napríklad ako dnes vyzerá autentické herectvo a ktorý súbor by mohol byť jeho predstaviteľom. Pre mňa osobne to boli práve prvé dva spomínané hlasy z „východu“.

Dotyky a spojenia 2017 očami Zuzany Šnircovej

Už po trinásty rok myslel festival Dotyky a spojenia aj na mladších divákov. Každoročne sa snaží vybrať, okrem „naj“ inscenácií pre dospelých, aj tie „naj“ pre deti. Organizátori si uvedomujú, že diváka je potrebné vychovávať od malička, a tak ho hneď kŕmia kvalitou. Tento rok festival uviedol viacero inscenácií, ktoré využívajú v príbehu motív putovania a návratu k východiskovému bodu. Putovať za niečím a niekým je v príbehoch pre deti bežný jav, výnimočným ho môže ale urobiť zaujímavé spracovanie. Dôkazom sú predovšetkým pozoruhodne poňaté dramatizácie, ktoré sa na festivale predstavili od utorka do štvrtka.

Dotyky a spojenia 2017 očami Zuzany Ferusovej

Festival sa skončil, môžeme bilancovať. Z toho, čo som videla, som si vytvorila vlastný rebríček – tituly v ňom radím od najsilnejšieho pozitívneho zážitku po opačný koniec škály: 1.-2. Persona, Kráľ; 3. Túžba po nepriateľovi; 4. Únos Európy; 5. Vojna nemá ženskú tvár; 6. Ťapákovci.

Verím, že na nevzrušené pritakanie alebo aj vášnivé rozčúlenie niektorým čitateľom stačí môj príspevok prečítať potiaľto. Ak vás zaujíma moje zdôvodnenie, čítajte ďalej.

Boh je DJ | Foto: R. Ferstl, zdroj: www.novadrama.sk

Nová dráma, nové tváre, nové priestory

Štvrtý festivalový deň už znesie aj trochu sumarizovania. Napadá mi všeličo. Napríklad, že divadlo expandovalo aj do nedivadelných priestorov. Procházkove čajky a iné zvery dvakrát zaviedli festivalových divákov do podzemného bunkra pod hradnou skalou.

Stránky

Subscribe to RSS - MLOKizdat