Malé „boskie“ impresie No.2

Otázka techniky (Kwestia techniki) foto: Monika Stolarska

Tohtoročný výber sekcie Paradiso na festivale Boska komedia obsahoval okrem školských projektov aj inscenáciu Michała Buszewicza Otázka techniky (Kwestia techniki), ktorá je súčasťou repertoáru Národného starého divadla Heleny Modrzejewskej v Krakove. Inscenácia je netradičná najmä tým, že v nej nevystupujú herci, ale pracovníci kolektívu technikov. Témou Buszewiczovho textu je práca a každodenný život divadelného technika, ktorý sa okrem neustálych problémov s ťažkými mechanizmami stretáva aj so závažnými úrazmi či s arogantným prístupom hercov.

Už v úvode inscenácie traja predstavitelia zdôrazňujú, že nie sú hercami, ktorí sú naučení bojovať s trémou. Na scénu najskôr vysielajú mobil na hračkárskom aute, ktorý zvoní dovtedy, kým ho niektorý z divákov nezdvihne. Ten vzápätí informuje telefonujúcich technikov o tom, že je bezpečné vyjsť na javisko a že ľudia v hľadisku sú absolútne neškodní. Komunikácia s divákmi je intenzívna počas celého priebehu inscenácie. Technici preto sami niekoľkokrát zdôrazňujú, že majú pocit, akoby inscenácia bola skôr akousi stand up show. Občas sa dokonca nakláňajú von z okna a volajú nič netušiacich okoloidúcich do divadla. Následne prezentujú seba a svoju pracovnú uniformu prostredníctvom módnej prehliadky, kde okrem úlohy a dôležitosti čierneho oblečenia oboznamujú divákov aj o význame technikových rúk, pliec alebo hlavy. Dominantnou súčasťou inscenácie je aj práca s videoprojekciou. Prostredníctvom nej máme príležitosť nahliadnuť do každodenného života technických pracovníkov, či už pri tvorbe inscenácií alebo v krízových situáciách, keď musia z jednej budovy divadla bežať do druhej. V závere prezentujú technici svoje „divadelné sny“. Jeden z nich by sa rád previezol po scéne v Chevrolete, druhý túži po tom, aby sa raz v divadle odovzdávali Oscary pre technikov a poslednému by k spokojnému pracovnému životu stačili lepšie vzťahy s hercami. Inscenácia nenásilne a vtipne zobrazuje neľahký život technika a hravo pracuje so slovnou aj s charakterovou komikou. Je príkladom nenáročného repertoáru, ktorý však neskĺzne k prvoplánovému humoru ani k neinvenčnej zábave.

Organizátori festivalu Boska komedia si ako cieľ určili prezentáciu širokého spektra prístupov k tvorbe na dnešnej poľskej divadelnej scéne. Od snáh o formálnu aj príbehovú fragmentáciu a nadužívanie videoprojekcie v Hamletovi režiséra Krzysztofa Garbaczewskeho cez hromadenie nevysvetliteľných symbolov a predlžovanie neznesiteľnosti situácií do vyprázdnenia polovice sály (herci spolu s vybranými divákmi búchali tridsať minút palicami do vriec na smeti) v inscenácii Kňažná Bathory (Hrabina Batory) v réžii Wiktora Rubina. Až po minimálne inovatívny a tvorivý pohľad na klasický text v Žiačke (Wychowanka) režiséra Mikołaja Grabowskeho. Hoci podľa názoru časti poľského publika bol tento ročník festivalu jedným zo slabších, zahraničnému divákovi ponúkol zaujímavý a obohacujúci pohľad na stav poľského divadla v súčasnosti. Divadla, ktoré občas vzbudzuje pocit, akoby sa dokázalo uchyľovať len k dvom extrémom. Na jednej strane k extrémnej snahe šokovať a úsiliu o inovatívnosť, čo však poväčšine zostáva len na povrchu divadelnej formy. A na druhej strane k extrémne neaktuálnemu a neinvenčnému prístupu k tvorbe, ktorý súčasnému divákovi už nemá čo viac povedať.

Rubrika: 

Bibliografický záznam: Šmatláková, Lucia. Malé „boskie“ impresie No.2. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2016. [cit. 16.9.2019]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://mloki.sk/node/502.