MLOKi

„You need to know how to be relaxed during all those punches.“

Koncom apríla som sa ocitla v situácii, v ktorej sa stretli viaceré mysle a dostali dobrý nápad. Prijala som pozvanie zúčastniť sa týždňového workshopu AS WE TOUCH, ktorého organizátorom bolo občianske združenie SKOK!. Týždenný workshop sa konal v Divadle Pôtoň v Bátovciach, 14 km od môjho rodného mesta Levice. Bola som oslovená, aby som o workshope niečo napísala. Dobrá prax. Pretože zaznamenávať tieto zážitky je dôležité nielen pre overovanie ich realizácie pri vyúčtovaniach. To je nevyhnutnosť vo verejných inštitúciách, no ja v tom vidím ešte hlbšie sieťovanie sa.

Telo. Myseľ. Vedomie.
Ja som vedomie.
Kontrolujem svoju myseľ.
Pociťujem intenzivitu okolo seba,
objekt záujmu.
Objekty záujmu.

Aktéri a aktérky občianskeho združenia SKOK! zorganizovali od roku 2011 viacero workshopov pre širokú verejnosť a naďalej sa usilujú o rozširovanie a oživovanie našich-vašich vzťahov k súčasnému tancu. Tému workshopu AS WE TOUCH priniesla performerka a bádateľka Zden Brungot Svíteková, ktorá sa vo svojej práci zaujíma o vnímanie, percepciu, fenomén dotyku a využívanie somatických prístupov v kontexte tanečného umenia a performancie. Jej osobná zvedavosť ju doviedla k tomu, že sme sa mohli stretnúť s dvoma lektormi, ktorí sa dotyku venujú každý inak.

Ležím na zemi na jogamatke v polohe na pravom boku. Ako pri spánku, pod hlavou mám vankúš. Vraj čím pohodlnejšie, tým lepšie.
Cítim ťažkú váhu v bedrovej časti.
Takmer snívam. Zaspávam. Moje dýchanie je voľné.
Som ľahká,
som ťažká.
Asi som na pár sekúnd zaspala.
Pomáhajú mi periférie. Ruky a nohy. Snažím sa ne-odpojiť,
rolovanie, rolovanie.
rolovanie, rolovanie.
Inak ako obvykle.
Pocit ako vo vode, a vo vzduchu.
Plávam… prestávam počuť.
Kontakt?
Kontakt?!

Nikdy predtým som túto svetoznámu pohybovú metódu neskúšala. Feldenkrais – daj pozor, nie „st“ ale „s“. Hoci jeho príbeh je celkom fascinujúci, doteraz ma akosi ne-prilákal. S praxou, ktorú vyvinul a ktorá sa tak ohromne rozšírila a praktizuje sa po celom svete, ma zoznámil Malcolm Manning, výskumník somatického pohybu, umelec, lektor. Jeho otvorený prístup a skutočná vášeň pre to, čo robí, sa ma úprimne dotkli hneď pri prvej večeri, ktorú sme si kolektívne pripravili. Monológy a dialógy, nové informácie, ľudské príbehy, detaily. A mohla by som pokračovať ďalšími frázami, pomenovaniami, ktoré by abstrahovali zážitok z tohto stretnutia.

Feldenkraisova metóda má mnoho podôb, variácií a funkcií. Vedie nás hlas lektora, nasledujeme jeho návody. Sprevádza nás rôznymi opakovanými sekvenciami minimalistického pohybu, ktoré nám pomáhajú organizovať funkcie v tele. Počas toho prirodzene prechádzame cez rôzne fázy vedomia.

V prvé dni som zápasila, nedokázala som sa uvoľniť, byť počas lekcií sústredená a vedomá. Zažívala som akési zvláštne balansovanie medzi tým. Ale práve tento, prevažne vnútorný nepokoj, bol pre mňa vyzývavým. Prišla som bez očakávaní a to mi dovolilo nechať v sebe prúdiť a pôsobiť všetko, čo prichádza alebo krúži okolo mňa.

Malcolm: „When you lie down on your back, you have this opportunity to relax, to do less, to do less, to do less. You just put yourself in a position that seems to be symmetrical. And when you go to your inside, just lying there, notice you are not perfectly symmetric. And that’s okay.“

Inú percepciu dotyku nám ponúkol Peter Krč, ktorý sa v súčasnosti venuje tradičnému štýlu okinawského goju-ryu karate, pravidelne navštevuje svojich učiteľov v Japonsku a dosiahol technický stupeň 5. dan. Intenzívne spolupracuje aj s tanečníkmi, pre ktorých vedie medzinárodné semináre a príležitostne vyučuje aj na akadémií SEAD v Salzburgu. Karate som už raz skúšala, no tentokrát to bolo naozaj intenzívne. Sústredenie, aké som prežívala, sa mi bežne dosahuje veľmi ťažko. Bolo to pre mňa až prekvapivé. Absolútne oslobodenie sa od všetkého vonkajšieho, zážitok z toho stavu vedomia, že som len tu a teraz, je vo mne stále živý. Aký dotyk, s akým spojením prichádzame do kontaktu počas tréningu karate?

V poznámkach, ktoré som si robila počas celého týždňa, sa opakuje jasný odkaz: Vnútorný dotyk. Dotýkam sa vedomia toho druhého. Jeho mysle. Idem do jeho vnútra. Prstami do jeho rebier a orgánov. Môj fyzický výkon je obrazom výkonu vnútorného, mentálneho. Tento princíp je pre mňa vzrušujúci. S ľahkosťou som sa ponorila a s nadšením spolupracovala. Telo aj myseľ sa spojili.

Peter: „Fire is a good servant, but a bad boss. You need to know how to be relaxed during all those punches.“

Karate je ako tanec. Sila udretia ide zvnútra. Výcvik trvá roky. Dôležitá je filozofia ktorú nasledujeme, nie potreba boja. Dobrá pozícia je základom pre pozornosť. Dýchanie má špecifický význam.

Zden: „Ako telo rezonuje, keď udiera?“

Pozorujeme tento moment.
Cítim neznáme rezonancie v hlave.
Z dokonalej pozície, do ktorej sa poskladám, kde cítim moje telo aktívne, no zároveň zbavené zbytočného svalového napätia, vychádza úder. Vizualizujem si v hlave, odkiaľ prúdi energia, a ako preráža cez päsť von. Explózia energie. Wau. Cítim sérotonín. Telo aj hlava sú šťastné.

Saša: „Zvuk kimona!“
…je súčasťou choreografie.

Ďalšie dni s Feldenkraisom sme pokračovali aj v hlbších rozhovoroch, zdieľaní toho, čo prežívame počas lekcií, každý individuálne. Je príjemné byť v kolektívnej, prirodzenej horizontále, kde bádame všetci spoločne.

Testujem svoju trpezlivosť,
posúvam hranice zvedavosti.
Snažím sa pracovať vedome.
Snažím sa to celé spracovať, hoci to posúva môj individuálny pocit úzkosti do novej, vedomej reality.
Ďalšie dni sa posúvam, už dokážem byť takmer úplne sústredená. 

A znova karate, rutina tohto týždňa začína dávať svoj skrytý význam. Všetko sa krásne prepája.

Zodpovednosť, dôvera, hranice.
Blokovanie, obrana.
Presnosť.

Breathing kata sančin je pohybové a dýchacie cvičenie. Jednoduché variácie, ktoré zahŕňajú základné pozície a pohyby, ktoré sa v karate používajú. Pravidelným tréningom sa získava správne a pevné držanie tela, rovnováha, dobrá kontrakcia a uvoľnenie či dokonalá synchronizácia svalstva. Kontrolované dýchanie špecifikuje toto cvičenie ako výborný nástroj aj na mentálnu koncentráciu.

Na to všetko myslím, aj keď som vo vlastnom tvorivom procese. Aj z toho asi pramení fakt, že ma tréningy karate naozaj silne inšpirovali a zaujali. A nepochybne sa ku karate niekedy vrátim. Aspoň mám tú odvahu to napísať, lebo rezonancie vo mne stále znejú.

Čo všetko môže byť súčasťou takého týždenného workshopu o dotyku? Vzájomné zdieľanie, spoločenská interakcia, aj spoločná príprava a jedlo dňa. Otvorené prostredie, čas pre seba, čas na to byť zvedaví, skúmať, učiť sa, pýtať sa, priateliť sa, pozorovať či analyzovať. Akési laboratórium, kde testujeme vzťahy. Tie vzájomné, ale aj ku sebe a svojmu telu. Workshopy sú priestorom a časom na sebarozvíjanie, získavanie nových skúseností, cez ktoré bádame ďalej, každý už cez svoje osobné cesty.

Ďakujem, že som mohla byť súčasťou tohto bádania o dotyku. Prišlo to v ideálnom čase a na ideálnom mieste. Tráviť kreatívny a kvalitný čas v Pôtoni na workshope, spoznať nových a pekných ľudí, a byť aj s rodinou, bolo presne to, čo som v daný moment potrebovala pre svoj osobný balans. Byť a zostať v kontakte.

Odborné korektúry: Katarína K. Cvečková
Jazykové korektúry: Anna Zajacová