Matej MoškoPeter Gärtner vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. Pracoval ako premietač v kine, robotník na stavbe, televízny scenárista, predavač kníh a bábkoherec. Dnes je hlavným dramaturgom multižánrového festivalu Hviezdne noci v Bytči, ktorý je takou malou Pohodou uprostred mesta. V rozhovore pre MLOKi nám povedal aj to, ako sa dá na letnom festivale nezarobiť.
Na stránke Hviezdnych nocí som našiel tri sekcie: hudba, film a ostatné. My v MLOKoch sa venujeme hlavne divadlu. Prečo sa s tebou o Hviezdnych nociach rozprávam?
To divadlo je na stránke iba šikovne skryté. Pre dospelých máme iba tri predstavenia, ale v detskom programe je ich veľa. Keď zrátaš bábkové divadlá, pouličné divadlá a filmový kabaret, čo je v podstate tiež performatívne umenie, tak máme na festivale asi desať predstavení. A to by už mohlo zaujímať aj MLOKi.
Na vašom webe ma zaujala ešte jedna vec. V tíme máte asi 6 – 7 ľudí, ale dramaturgia je napísaná iba pri tebe. Ty sám robíš dramaturgiu celého festivalu?
Ja som ten, kto píše maily kapelám a umelcom. Ale inak sme komunitný festival. V užšej komunite je asi 20 ľudí, ktorí sa medzi sebou rozprávajú o tom, čo je dobré a čo ich zaujalo. Výsledný program je konsenzus, ktorý takto vznikol. Ja som ako dramaturg označený preto, lebo si so všetkými umelcami nakoniec píšem a dohadujem s nimi podmienky.
Máte nejaký kľúč, podľa ktorého vyberáte, kto sa vám do programu hodí a kto nie?
K programu sa vyjadrujeme všetci, čiže sa dá povedať, že máme niečo ako dramaturgickú radu, len nie je oficiálna. Je tam napríklad Vlado Ďurajka z kapely Autumnist, s ktorým sa radíme o hudbe. Ale aj náš grafik Adam Majko, ktorý počúva veľa elektronickej hudby, či Milan Hrbek, studnica dobrých nápadov, ktorý má zmapovaný underground. Tento rok sme sa takto dopracovali k hudobnému programu, ktorý je mixom rôznych žánrov. Už sme nechceli hrať „iba“ slovenskú alternatívu, tak sme sa odvážili aj na také žánre ako punk, rap, či hardcore.
To všetko je ale hudba. Ako to funguje pri divadle?
Je to veľmi podobné. Tam máme napríklad Kristínu Rigerovú, ktorá má prehľad, pretože sa pohybuje v divadelnom prostredí. Aj ja robím bábkové divadlo pre deti, takže viem, čo sa práve hráva a čo stojí za to. Samozrejme nerobíme z toho „pokémonovitú“ estrádu. Nechceme, aby bol detský program iba komerčnou zábavou. Chceme deťom ukázať niečo, čo bežne neuvidia. Tento rok príde z Čiech klasické marionetové Dřevené divadlo, ktoré na Slovensko veľmi nechodieva. Zahrajú pre nás dve rozprávky: Honza a drak a Aladinova zázračná lampa.
Robíš bábkové divadlo, organizuješ festival, ale vyštudoval si televíznu a filmovú scenáristiku. Ako sa scenárista dostane k tomu, že organizuje multižánrový festival v Bytči?
To keby som vedel. Začalo to v roku 2014, keď som sa vrátil zo Švédska, kde som pol roka žil. Tam som videl, že veci vedia naozaj fungovať aj čo sa týka kultúry či verejného priestoru. Nemyslím len z pohľadu umenia, ale celkovo. Keď som rozmýšľal, či tam zostanem žiť, alebo sa vrátim na Slovensko, nejaký malý diablik vo mne mi stále hovoril: „Ty sa musíš vrátiť. Vyskúšaj to doma v tej Bytči.“ Lebo keď to môže fungovať v Štokholme, tak prečo by to nefungovalo v Bytči? Tak sme sa aj s priateľkou vrátili na Slovensko a začal som organizovať festival.
Len tak z ničoho nič?
Už predtým, než som odišiel do Švédska, som v Bytči robil pravidelné premietania zaujímavých filmov. Po návrate domov sme požiadali o rôzne granty a podarilo sa nám zdigitalizovať kino. A keď už sme mali zdigitalizované kino, tak sme sa rozhodli urobiť minifestivalík. Urobiť prvý ročník nám trvalo presne jeden mesiac. Odozva nás úplne dostala. Ako od „miestnych“, tak aj od ľudí, ktorí na presne jeden mesiac inzerovaný festival prišli takmer z celého Slovenska. Mali sme pocit, že robíme niečo, čo naše mesto naozaj potrebuje.
A čo na to mesto? Uvedomili si aj domáci, že takýto festival potrebujú?
Našim krédom je, že ľudia nemusia za veľkou kultúrou chodiť na veľké festivaly do sveta, ale majú ju doma. Zároveň sme chceli Bytču otvoriť a predstaviť návštevníkom, čo pre takéto historické mestečko môže byť len prínosom. Hlavne to prvé sa nám darí. Myslím, že nám pomohla aj snaha nebyť snobským festivalom. Chceme mať ambiciózny a moderný program, ale našim cieľom je hlavne vytiahnuť miestnych z domov na ulicu. Jedna pani, ktorá býva na námestí nám napísala, že celý život chcela ísť na Grape alebo na Pohodu, a teraz je rada, že to má pod oknami.
Bolo aj niečo, čo sa miestnym nepáčilo?
Hneď na prvom ročníku sa ma ľudia pýtali, prečo nepremietame nové filmy. Povedal som im, že tie si vedia pozrieť v multiplexoch. U nás môžu vidieť niečo exkluzívne, napríklad akčné filmy z Ugandy, ktoré sa predtým v Európe skoro vôbec nepremietali. Uganďania dokonca natočili trailer o tom, ako idú zbombardovať Hviezdne noci v Bytči. Normálne nakľúčovali, ako letia na vrtuľníkoch zbombardovať Hviezdne noci. (video nájdete pod článkom)
Darí sa vám na festivale zarábať? Žijete z jeho organizácie?
Prvé tri roky sme prakticky všetky granty aj zisk zo vstupného investovali priamo do programu, čo samozrejme žiadny komerčný festival neurobí. Čiže sme tri roky po sebe išli do šialeného rizika, že ak sa čokoľvek stane, tak všetci zostaneme zadlžení. Tento rok sme prvýkrát zvýšili vstupné, ale náš projekt je umelecky taký náročný, že aj napriek tomu nikoho neuživí. Čiže odpoveď na tvoju otázku je: nie, na Hviezdnych nociach nezarábame a asi ani nebudeme. Teda pokiaľ nezoženieme nejakého veľkého sponzora.
Po troch, respektíve štyroch rokoch asi máš nejaké plány do budúcnosti. Aké by mali byť Hviezdne noci 2019?
Ľudia oceňujú, že Hviezdne noci sú stále pomerne komorný festival. Dokonca aj napriek tomu, že sme minulý rok mali okolo 800 akreditovaných návštevníkov. Je to veľký festival presadený z lúky či letiska do malého mesta, kde miestni obyvatelia a účastníci nie sú oddelení plotom. Je to vlastne taký malý stret kultúr. To by sa malo zachovať.
Nakoniec mi povedz jednu vec, na ktorú sa z tohtoročného programu tešíš ty.
Určite na sobotňajší hudobný lineup. Začne intímnou elektronikou od Tante Elze. Hneď po nich prídu Shallov, ktorí hrajú hudobne veľmi kvalitný scream-hardcore shoegaze. Tretím v poradí bude The Wilderness s angažovanou punkovou operou. Večer uzavrie slovenský rapper Gleb, ktorý spája fast flow rap s drum’n’bassom, čím je medzi slovenskými rappermi unikátom. Baví ma to, že nikto z nich si podľa mňa nikdy nepredstavoval, že sa niekedy stretnú v jeden deň na jednom „stejdži“ v kultúrnom dome v Bytči.
Ďakujem za rozhovor.
