Text vznikol ako výstup workshopu Píš ako tancujú No. 4 (Kiosk 2019).
Výstup neprešiel kompletnou redakciou.
Moje telo a jeho vzťah k priestoru. To je otázka, ktorú si v istej fáze svojej tvorby položí každý performer/ka. Koncept work-in-progress sa ujal ako dobrá platforma na skúmanie rôznych aspektov vzťahu tela performera/ky v priestore. Ako pôsobí na kvalitu pohybu to, či som nahý alebo oblečený? Alebo to či som v exteriéri alebo interiéri? Ako vplýva na môj pohyb scénografia, light design, telo alebo telá ďalších účinkujúcich, resp. divákov/čiek… toto je len zopár aspektov, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú pohyb performera/ky.
V performancii Questions for Dance 4 dvojica performerov skúmala vzájomné vzťahy medzi svojimi telami v priestore. V rôznych polohách, v rôznych vzdialenostiach od seba, reagovali na subtílne pohyby toho druhého. Gradujúca hudba pomáhala viesť publikum do hlbších vrstiev tohto performatívneho hľadania.
Niekedy takéto skúmania môžu pôsobiť veľmi formálne, no práve Question for Dance 4 ma dokázalo veľmi hlboko vnútorne zasiahnuť. Myslím si, že esencia neustáleho hľadania a znovu definovania vzťahu performatívneho tela voči okoliu, tu bola na chvíľku citeľná, predtým ako sa rozplynula v chode festivalového programu. Som vďačný, že tento rok som mohol na Kiosku zažiť takúto cennú a efemérnu skúsenosť. Pretože vďaka skúmaniu performerov som mal možnosť uvedomiť si svoje vlastné telo vo vzťahu k okoliu, k druhým, k partnerovi/ke… Questions for Dance 4 by som si vedel premenovať na Questions for Myself 1.
Projekt workshopov Píš ako tancujú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
