Z rumoviska poslednej svetlej budúcnosti za horizontom stúpa dym. A minulosť sa opäť raz recykluje podľa najnovších objednávok potkaniarov. Homo sapiens uviazol v klepci prítomnosti, ktorú začínajú ovládať klauni. V každodennom živote, v umení, v politike. Títo klauni však nie sú nemotorní, komickí baviči publika. Sú zlí, zákerní, nevypočítateľní. Vo svete, kde sa boh (možno iba dočasne) vzdal dohľadu nad chodom vecí, stal sa klaun, vďaka popkultúre, najmodernejším vtelením diabla. Nie vždy si všimneme, že jeho dobrácky úsmev sa premenil na výsmešný úškrn. Týmto klaunom sa v karnevale neoliberálneho kapitalizmu dobre darí. Majú konjunktúru. Donedávna sme si ešte trúfali rozlíšiť pravdu od klamstva. Spoliehať sa na fakty. V realite, ktorú režírujú títo klauni sa však málokto odváži odlíšiť pravdu od lži. Ocitli sme sa v postfaktickej realite. Vo svete hodnotovej čalamády. Fakty sa stali nespoľahlivými, nevlasteneckými, nezrozumiteľnými. V mediálnej agore víťazí premyslená i spontánna lož. Homo sapiens sa, na sklonku veku rozumu, opäť raz musí prispôsobovať. Aj nasadiť si, pre každý prípad, masku klauna… Aby sa mohol, nenápadne, zúčastniť na tejto triumfálnej rozlúčke s pravdou a objektivitou…. Najmocnejší z klaunov, je presvedčený, že: “ Pravda je barlou lúzerov…”
Eugen Gindl
Autor diela: Eugen Gindl
Réžia: Jozef Vlk
Dramaturgia: Dáša Čiripová
Preklad: Martin Solotruk
Scénografia: Ján Ptačin
Hudba: Jozef Vlk
Produkcia: Martina Širáňová
Iné: Alex Zelina, Braňo Mosný, Matej Černušák, Stanislava Vlčeková
