foto: SKD Martin

Čierny vták nášho svedomia

Hostiteľské divadlo festivalu sa predstavilo svojou komornou hrou škótskeho autora Davida Harrowera Blackbird. Pomerne nová hra z roku 2005 sa tak dočkala slovenskej premiéry. V tomto prípade dramaturgia Slovenského komorného divadla prejavila odvahu, hra totiž hovorí o téme, ktorá je v našej spoločnosti ešte stále tabuizovaná – o pedofílii.

foto: Divadlo Thália

Spiatočka – návrat do minulosti

Slovensko-maďarský súbor Thália ako prvý na Slovensku uviedol hru Istvána Kerékgyárta Spiatočka. Narážajúc na košického spisovateľa Sándora Máraia nesie podtitul spoveď biedneho mešťana. Text inscenátori dali upraviť na košický kontext a zároveň pridali historické referencie, ktoré sa týkali významných medzníkov v dejinách Slovenska.

Každý je Boh!

Na začiatku bol beat. Vážne dosť dobrý beat a tma. A po chvíli, budiž svetlo. Scéna je dosť jednoduchá, ale praktická. Keď túto hru Vyrypajev písal, veľmi sa s tým nemaznal. Hneď na začiatku vidíme pod obraz boží spitú Martu (E. Havasi) ako sa márne snaží urobiť kotrmelec. Prichádza k nej Mark (B. Zachar), ktorý je tiež veľmi spoločensky unavený (ako vlastne všetci) a bosý.

foto M. Matiáš

(aktuálne témy + občianska angažovanosť) x divadelná metafora = kindervajco

Prešovské národné divadlo potvrdzuje svoju existenciu, ktorej dĺžka zodpovedá dvom divadelným sezónam, v poradí druhou inscenáciou s názvom Kindervajco. Dramaturgia divadla označeného prívlastkami generačné, angažované a aktuálne, sa programovo obracia na problémy súčasného sveta a človeka v ňom.

B. Konečný

Prefíkanosť + skorumpovaná spoločnosť = zaručený úspech

Ostrovskij, ktorý žil v Rusku 19. storočia a písal o svojich rodákoch a ich prefíkanosti, ani netušil (a možno tušil a práve preto písal...), že postavy z jeho hier nájdu svoje temer identické dvojčatá hoci aj na Slovensku v 21. storočí. Je to však tak a to je dôvod, prečo režiséri a režisérky siahajú po hrách tohto elegantného pána vyobrazovaného v župančeku, aj dnes.

foto B. Konečný

Anjelik – telka + džungľové dobrodružstvo = zmysel

Hľadanie zmyslu života by sme mohli považovať za jednu z najbežnejších úvah človeka. Každý z nás sa raz za čas ocitne vo fáze, kedy absolútne nevie, ako ten dotyčný zmysel vyzerá a kde by sa dal konečne nájsť.

Aj ja o vás napíšem (do novín)!

Medzi stĺpmi Štúdia 12 sídliaceho pri Divadelnom ústave, štyri ženy povstali i rozhodli sa vypovedať...

Aká bola láska národovcov? Aké boli ich priority a aké miesto v ich živote zaberala žena? Bola len miskou, ktorú nevedomky tepali? Len tvorom? Či centrom všetkých krás?

Novodobí bohovia

Súčasný fenomén ruskej a medzinárodnej dramatickej tvorby, Ivan Vyrypajev, ponúka v hre Opití reflexiu postáv zaoberajúcich sa svojimi vnútornými nedostatkami a túžbami. Príbeh pozostáva z dialógov prameniacich z alkoholického opojenia, do ktorého sa skupiny dostali v približne rovnakom čase.

Tri podoby Evy, tri tváre gazdinej

Je smiešne hrať dnes o ženskej emancipácii? O tom, že kedysi žene, ktorá opustila muža a žila s iným, hovorili „roba“? Devätnáste storočie sa zdá byť tak ďaleko! V našom kontexte hádam manželstvá z nanútenia v súčasnosti neexistujú. Rozvody áno. V niektorých slovenských regiónoch, či subkultúrach je rozvod stále neprípustný. O manželstvo treba bojovať. Veď čo by povedali susedia?

foto BDNR

Denníky krutosti

Prvý deň festivalu zaútočil na city. Ťažké témy našej minulosti sa objavili ako prízraky, ktoré naberajú reálne kontúry. Začalo sa to Obchodom na korze, ktorý priniesol emotívne obrazy o našej slovenskosti, neľudskosti a masovosti. A v závere večera sa všetko zaklincovalo ťažkou dokumentárnou inscenáciou Hviezdy sú tiché.

Ako vyležať osýpky za jedeň deň

Osobne som na pochybách, ako hodnotiť rozprávku. Či z pohľadu detí alebo môjho, povedzme adolescentného. Má predsa pobaviť deti. V úvode sa stretávame s Floriánom Túlavým, chlapcom žijúcim v kolotočiarskej rodine, oslavujúcim narodeniny. Na jeho veľkú smolu má však práve osýpky a jeho rodičia trvajú na tom, že zostane doma.

Čo všetko za národ alebo jablčník včera a dnes

Na sklonku júla 1914 dozrieva bôb, v dome s tromi dcérami na vydaj sa striedajú pytači a život plynie vcelku banálne, len nad hlavami zavše zahrmí lietadlo. Aké to tu bude o sto rokov? To je otázka, ktorú si nástojčivo kladie Farár Javorčík v inscenácii Všetko za národ divadla Lab.

Stránky

Subscribe to RSS - Dotyky a spojenia 2015