Nora NagyováPo projektoch Babylonská veža a Shaped Songs uviedlo na konci sezóny operné duo Eva Šušková (soprán) a Peter Mazalán (barytón) ďalší zaujímavý projekt – performatívny koncert v obrazoch Symptóm: Dieťa. Východisko pre tvorcov predstavuje klavírny cyklus Roberta Schumanna Kinderszenen (Scény z detstva). Skladateľ ho svojho času opísal ako „spätné odzrkadlenie už dospelého – pre dospelých“.
Do skladateľovho diela sa premietajú osobné spomienky, ako aj pocity z detstva, z nostalgicko-retrospektívneho pohľadu dospelých. Vracia sa do obdobia, do ktorého sa už nemôže úplne presne vcítiť, no uvedomuje si silu fantázie a poézie, ktorá je pre detstvo samozrejmosťou. Detský svet inšpiroval Schumanna mnohým, no predovšetkým detskou nevinnosťou, úprimnosťou a túžbou. Spája sa s tým chápanie nezodpovednosti detskej etapy života pripisované nevyspytateľnosti prírody, ktorá bola ústrednou témou v umení romantizmu. Vybrané skladby zo Schumannovho klavírneho cyklu dopĺňajú aj ďalšie s detskou tematikou od rôznych hudobných skladateľov (Johannes Brahms, Anatolij Konstantinovič Ľadov, Igor Stravinskij a i.) v klavírnom sprievode Petra Pažického a Xénie Jarovej.
Tvorcovia si v rámci témy kladú otázku, ktorá sa týka úniku dospelého človeka z reality do nezaťaženého obdobia detstva. Pre dieťa je hra špecifická činnosť, ktorou sa rozvíja a zároveň si osvojuje spoločenskú formu ľudskej činnosti. Dôležitým faktorom návratu do detstva je potom prirodzenosť a nazeranie na svet bez predsudkov (tak sa dá v istom zmysle charakterizovať aj spôsob tvorby Mazalána a Šuškovej). Vychádzajú pritom z kapitoly O troch cnostiach z Nietzscheho diela Tak vravel Zarathustra, podľa ktorého je dieťa „nevinnosť a zabudnutie, nový začiatok, hra, je samo sa krútiace koleso, je prvý pohyb.“
Koncert rozdelený do štyroch obrazov (Gala, Spev, Ihrisko a Exit) vťahuje diváka prostredníctvom využitých znakových systémov do svetov detskej bezprostrednosti a hravosti, v konfrontácii s racionálnym vnímaním dospelých. Už v úvodnom obraze Gala sledujeme Šuškovú v kožušinovej štóle a Mazalána v bielej veste, ako interpretujú detské skladby v skrátenej podobe. Kostýmy v spojení s preexponovanými gestami a mimikou parodujú veľkoleposť sveta opery. Piesne s detskou tematikou tak dostávajú status vysoko hodnotných árií a ich interpretácia odzrkadľuje konfrontáciu sveta dospelých a detí.
Na Gala plynule nadväzuje obraz Spev. Pôsobí pomerne uvoľnenejšie aj vďaka eliminácii „gala prvkov“ a nadobúda prvky performativity, ktoré rovnako ako štylizované gestá či mimika, predovšetkým u Evy Šuškovej, odkazujú k detským hrám a spontánnosti dieťaťa. Počas toho, ako Mazalán interpretuje pieseň zo Schumannovho cyklu Lieder – album für die Jügend (Album pre mládež) Detská izba, Šušková vyzerá zo zákulisia, či niekto neprišiel. Naopak, keď potom vystupuje Šušková, spevák prináša syntetizátor a začne ho šuchotavo baliť do bublinkovej fólie. Syntetizátor využitý ako rekvizita nadobúda širšie významové konotácie, ktoré opäť prepájajú tému s obrazom. Supluje detskú hračku, ktorú si dieťa starostlivo opatruje. Počas koncertu tiež sledujeme nepriamu konfrontáciu elektrického klavíra s koncertným krídlom uznávanej značky Steinway. Práve z neho v úvodnej časti tvorcovia strhávajú spomínanú bublinkovú fóliu, ktorá ho má chrániť pred poškodením. Je to symbol odzrkadľujúci konanie dospelého, na čo Mazalán reaguje v spojitosti so syntetizátorom – ako hračkou. Jedna metafora strieda druhú, no zámer konfrontácie je zrejmý. Neskôr barytonista tlačí do priestoru vozík a počas skladby Hudobná tabatierka od Ľadova na ňom odvezie Šuškovú i syntetizátor na dvor VŠMU. Dynamicky ladený obraz je príkladnou ukážkou, ako detská hra prostredníctvom znakového systému a prácou s rekvizitami nadobúda scénickú podobu. Platí to o to viac, že forma je úprimná a roztomilá – skrátka detská.
Predposledný obraz Ihrisko sa odohráva na dvore. Priestoru dominuje staré schodisko, ktoré tvorcovia využívajú v plnom rozsahu. Schodisko vstupuje do širšieho styku s reálnou skutočnosťou, zdôrazňuje možnú cestu úniku zo sveta konvencií. V tomto smere je dôležité vyzdvihnúť voľbu priestoru a jeho vnímanie. Schodisko funguje ako objekt vo verejnom priestore, čím posúva hranice vo vnímaní v zmysle Shared Space – scénografie ako zdieľaného priestoru. V rámci produkcií tejto dvojice to nie je ojedinelý jav. Každý zo svojich projektov sa snažia situovať na netradičné miesto, či už v exteriéri alebo interiéri, zaujímavé aj z hľadiska akustiky. V Ihrisku sledujeme rôzne metamorfózy. Okrem priestoru prechádza „premenou“ aj syntetizátor v bublinkovej fólii. Nadobúda status dieťaťa v perinke, ktoré Mazalán počas interpretácie Brahmsovej piesne ako serenády v klavírnom sprievode Xénie Jarovej drží pevne vo svojom náručí. V poslednom obraze Exit sa tvorcovia vracajú do priestorov dvorany, kde Pažický neustále hrá Hudobnú tabatierku.
Symptóm: Dieťa môžeme označiť za výnimočné umelecké dielo plné skrytých metafor a podtextov, ktoré apelujú na naše zmysly. Eva Šušková spolu s Petrom Mazalánom, ako aj ostatnými tvorcami, to robia spôsobom, ktorý spočíva predovšetkým v úprimnom hľadaní krásna a očiste, čo považujem za starú prapodstatu divadelného umenia. V neposlednom rade ide aj o naplnenie zvolenej témy. Tú sa v projekte podarilo dosiahnuť v plnom rozsahu, okrem iného aj prostredníctvom speváčky Evy Šuškovej, ktorá je v pokročilom štádiu tehotenstva. Metafora tak v priestore nadobúda zhmotnenú podobu, podobu rodiaceho sa nového života, nového začiatku, ktorý mal na mysli aj Nietzsche.
Krátke video z performatívneho koncertu nájdete tu.
