Text vznikol ako výstup workshopu Píš ako tancujú (Kiosk 2018).
Výstup neprešiel kompletnou redakciou.
Festival KIOSK. Mnohé roky patriaci k môjmu plne strávenému času na konci júla. A mnoho krát prinášajúci zlomové momenty nielen vo vnímaní tela, tanca, umenia a iného umenia ale aj seba ako človeka v priestore iných ľudí. Mnoho krát som sa totiž zúčastnila ešte pred začiatkom festivalu tanečného workshopu, ktorý sa už mnohé roky spája s festivalom KIOSK. A tak po dvojročnej prestávke som sa ocitla na workshope MLOKOv Píš ako tancujú práve na tomto festivale, aby som mnohé začala vedome absorbovať a posúvať. Hneď na začiatok musím povedať, že som v prvom rade praktický divadelník. Síce experimentujúci a prinášajúci aj nové pohľady a objavujúci telo, ale divadelník. A tak moje pohľady na Píš, ako tancujú budú asi značne odlišné. Hneď na začiatku workshopu som sa dozvedela od lektorky, že tanec a divadlo nemajú rovnaký historický základ. A tak mi bola zodpovedaná otázka dávno v minulosti položená, že o čom je to a to tanečné predstavenie a keď mi bolo povedané: „Dívaj sa telom“, nechápala som, ako je to dívať sa telom. Čo to znamená? Mám sa dívať svojím telom na iné telo? Alebo len skrze tanečníkovo telo sa vcítiť? Alebo rozmýšľať o tanečníkovom tele? Alebo čo vlastne a ako to prebieha? Tieto otázky sú bezpredmetné, keď vzhliadnem performanciu Pala Zuštiaka Bastard I alebo II, pretože sa ani len nestihnem plne zamyslieť, len tak vnímam a som plne prítomná, to je to slovo, plne prítomná na akomsi zážitku, ktorého som absolútnou a neoddeliteľnou súčasťou. Ale potom sú iné predstavenia, kde sa snažím akosi aspoň mentálne zapojiť a zachytiť to, čo mi ten daný performer, tanečník alebo aktér zdeľuje a nie som prítomná. A tak chcem vedieť, ako a prečo. Ten, čo sa díva je predsa pomôckou tomu aktívnemu umelcovi, aby sa čo najviac priblížil, ak sa chce priblížiť a spojiť. Lebo potom na čo je to celé urobené, ak nie pre ľudí? Možno to nie je fundovaný odborný rozbor a analýza, ale príde mi hrozne dôležité o tom rozprávať. Pre mňa, i keď som divadelník, je vzťah medzi performerom, tanečníkom a divákom dôležitý. Rovnako ako sa snaží divák aktívne prispievať k pochopeniu, tak aj tá druhá strana by sa mala chcieť priblížiť. Aby tento vzťah nebol jednostranný. Čo to znamená to iné divadlo a iný tanec? Chce sa toto iné divadlo a iný tanec vymedziť voči väčšinovému kamennému divadlu a tancu? Ak áno, tak potom akým spôsobom? Akým procesom prebieha naozaj KIOSK? Akým spôsobom sa vyberajú inscenácie do festivalového programu? Aké merítko na to existuje?
Vnímam to tak, že za posledné roky som videla na festivale iného slovenského divadla a tanca KIOSK pramálo iného divadla, veľa iného tanca. Ak je pravda, že divadlo a tanec majú iný pôvod, tak potom obe by si zaslúžili pozornosť. Konkrétne v tomto ročníku som objavila divadelnosť v Stop Fucking Smiling Prochádzku a Petrušovej, Hre na budúcnosť_SF (Subjective Future) Petry Fornayovej a kol a viac ani nie. Pýtam sa, aké zastúpenie má divadelnosť v procese KIOSK a prečo sa najviac prihliada na súčasný tanec? Názov festival odvážneho diváka mi v tomto prípade príde príznačnejší ako festival iného slovenského divadla a tanca. Je to otázka, ktorá ma trápi už viac rokov a neviem si na ňu zodpovedať. Možno len máme inú perspektívu pohľadu. Píšem to možno aj preto, že písanie o tanci je pre mňa obrovskou výzvou, rada sa ním zaoberám a vnímam ho, ale omnoho viac ma zaujíma divadelnosť. Na túto tému hneď nadväzuje ďalšia v mojom uvažovaní a to je rozdiel medzi Formou a Obsahom. Kedy forma prevyšuje obsah a kedy sú vyrovnané a kedy Obsah prevyšuje formu? A prečo si to pomenovávať. V tejto úvahe je veľa otázok a málo zodpovedaných. Obávam sa, že v tomto momente nie som schopná vydať zo seba viac ako toto. Ponorenie sa do témy, ísť veci na koreň. Čo to znamená? Znamená to, že moje otázky dostanú odpovede zvon? Alebo že svojim rozmýšľaním prídem na koreň? V tomto prípade si myslím, že tiež je dôležitý vzťah a komunikácia. Bez nej to nejde. Takže ako to vnímaš ty? (ak je ja a ty oddelené)
Projekt workshopov Píš ako tancujú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
