Michaela ZakuťanskáTri úlohy ženy
Často v Prešove chodievam okolo výkladu (podľa sortimentu čínskeho) textilu a obuvi Hana Montana, pred ktorým už roky stoja tri ženské figuríny. Jedna je tehotná, druhá má oblečené negližé a tretia spoločenské šaty. Figuríny stoja na ulici každý deň, či je zima, alebo leto. V zime a v zlom počasí je vám dokonca tehotnej a sporo odetej ľúto. Chodník Hlavnej ulice sa s nimi už zžil, popri Erike spod bránky a „rusenky“ v leoparďom kožuchu patria k hlavným stáliciam ulice.
„Inštaláciu“ som nazvala Tri úlohy ženy. Stojí na tej istej strane ako Šarišská galéria, možno je v tom zámer, no s chýbajúcim kurátorským výkladom. Čo tým chcel autor povedať? Najprv milenka, potom manželka a potom matka? Alebo v spoločnosti dáma, v posteli prostitútka, doma mama?
Až minulý týždeň som pochopila pravú hĺbku posolstva prevádzky Hana Montana. U odborného lekára som zažila bizarnú situáciu na hranici gýča a perverzity, ktorú táto výtvarná inštalácia dokonale vyjadruje vo svojom predvedení aj obsahu. Samozrejme, ako inak, po dvoch hodinách čakania na vopred objednaný čas mi lekár povedal, aby som si vyzliekla tričko a sadla si. Namiesto fyzického vyšetrenia sa začal asi desaťminútový rozhovor. Najprv otázky týkajúce sa rodinnej anamnézy. Ja, s vyhrnutým tričkom na posteli, on po celý čas s rúškom na tvári. V prestávkach medzi otázkami si hmkal neznámu melódiu vhodnú do Lynchovho filmu. V druhom kole otázok sa začal pýtať, či som vydatá, či to rodičom nevadí, že nie som, či otec dieťaťa vie, že s ním dieťa čakám a ako sa dieťa bude volať. Keď som mu povedala krstné meno, zasmial sa. Spod rúška mu vyskočil fúz, že on sa pýta na priezvisko. Keď som mu povedala, že dieťa bude mať priezvisko po otcovi, lekár skonštatoval, že aspoň v tomto som ustúpila. Na záver tohto tematického okienka položil rečnícku otázku, či mi nebude vadiť, keď bude dieťa chodiť do školy a bude sa volať inak ako ja. Neskôr nasledovali otázky na tému profesie: či pracujem, čo to vlastne som a v akom divadle, čo je to Prešovské národné divadlo a kde sídli, prečo nám neschválili priestor a podobné, na ktoré sa ťažko cudziemu človeku plnému predsudkov odpovedá. Celé vyšetrenie bolo veľmi nepríjemné, otázky príliš osobné, nesúce v sebe súd.
Útroby ambulancie pripomínali síce módny, ale stále čínsky textil, ktorý smrdí chemikáliou pridávanou na zachovanie sériovosti, len čo k nemu privoniate. Na dverách tabuľka s názvom atestácie – Hana Montana. Za nimi až príliš zvedavý lekár, ktorý pozná len tri úlohy žien. A sloboda v akejkoľvek forme preňho nie je v poriadku. Je nevhodné byť slobodnou matkou, slobodnou ženou, v slobodnom povolaní, mať slobodné názory… V živote ženy je totiž dôležité stať sa úctyhodnou manželkou so spoločenskou úlohou reprezentantky vzorného vzťahu (často končiaceho za dverami bytu), inak ostáva na úrovni sporo odetej ženy.
Do obchodu s čínskym textilom vojdete a rýchlo z neho vyjdete. Keď čakáte dve hodiny na vyšetrenie, ktoré nadväzuje na predchádzajúce dve, tak sa tej chémie nadýchate oveľa viac. Aj keď tam už v živote nevkročíte, ostane vám v nose trčať celý deň. V poslednom čase mám pocit, že v meste zúri vírus konzervatívnej, spiatočníckej a falošnej morálky. No kým stoja na ulici tri prešovské grácie, zobrazujúce tri úlohy ženy, ničoho sa nebojím. A ako by maľovali Picasso alebo Frida Kahlo, keby žili v meste, ako je to naše? Avignonské slečny by sa museli premenovať hlavným cenzorom mesta na Sekčovské panie alebo Švábske manželky. Mesto lekárov a tenistov, aj tak sa hovorí Prešovu. Ale nebojte sa, baštu manželstva a rodinných hodnôt na čele s figurínami zobrazujúcimi tri úlohy ženy ubránime!
