Jazmína Piktorová
Tereza Slavkovská22. 3. utorok
J: Prvý deň poslednej rezidencie. Deň, keď režisér Maťo Hodoň od rána očakáva pohybové pokroky k dokonalosti. Tie sa však dostavia až večer. Ráno kríza, večer radosť a únava. Vybaľujem obrovský batoh v podkrovnej izbičke, otváram okno do Záhrady. Na stole ma víta váza s tulipánmi, telo plné očakávaní.
T: Ráno sa stretávame s celým tímom v Záhrade preplnenej slnkom. Energia, ktorá z nej ide, nás štartuje do posledného týždňa pred premiérou, ale nečakane príde hneď doobeda kríza. Ako je možné, že nám to nejde? „Hec“ prichádza večer a konečne po celom dni zafunguje naše snaženie. Ešte nás čaká kopa roboty.
23. 3. streda
J: Dôvera v priestor, tmu a Terezu. Vnútri stojí vzduch, vonku sa dáva do pohybu jar, a preto každú vhodnú chvíľu otvárame dvere z blackboxu a vpúšťame dnu jarné svetlo.
24. 3. štvrtok
J: Hráme puzzle z obrazov – staviame dielo dohromady. Hlavy nám idú prasknúť z tisícok variantov. Veľké množstvo z nich vyskúšame, aby sme na konci dňa zistili, že chceme zmeniť celé dielo od základu. Päť dní pred premiérou.
T: Ráno ani celý deň sa necítim komfortne v tvare a materiáli, ktorý máme postavený. Skúšame ho odpredu, zozadu, no nefunguje to. Intuitívne to cítime zrejme všetci, pretože po celom dni Martin mení koncept, ruší štruktúru aj obrazy. Zajtra staviame nanovo. Cítim, že je to tak dobre. Moment paniky vo mne – že to nestíhame, sa objavil, ale zároveň zmizol s dôverou v celý tím.
25. 3. piatok
J: Nový deň, nové začiatky, nové motivácie, nové vzrušenia a nové kostýmy. Tento deň sa vyznačuje nádychom novoty. Napriek zranenej nohe, silnej jarnej alergii a menštruácii sme chytili nový dych. Jar v Záhrade je taká krásna a voňavá!
T: A ideme na to. Odznova, pomaličky, obraz po obraze, svetlo po svetle. Lukášovi Kubičinovi horí mozog zo stoviek svetelných zmien, nám zas z pozícií, timingu, nových pohybov… Mažem postupne v sebe všetko staré a nanovo sa chytám práve vytvorenej štruktúry. Ešteže je Jazmína detailistka a môžem sa na ňu v čomkoľvek spoľahnúť. Sme v tom spolu v úplnej dôvere v seba navzájom – a to je vzácnosť. Večer si líham s pokojom.
26. 3. sobota
J: Navštívil nás dištančný autor hudby Jakub Mudrák. Bol to jeho prvý a zároveň posledný deň, počas ktorého bol osobne s nami v procese. Jakub vyťahuje zo svojich muzikantských „šuplíkov“ poklady a tvorí zvukové „bomby“.
T: Hudba je famózna. Jakub s nami improvizoval a dodal dielu novú atmosféru a kvalitu. Myslím, že to bude krásne prepojenie.
27. 3. nedeľa
J: Nový tvar C R ASH je konečne hotový. Robíme prvú zbiehačku, aby sme zistili, či nám to celé dáva zmysel. A ono dáva – a obrovský. Vďaka za to naplnenie. Celí nadšení sa pustíme do detailného čistenia pohybov a hneď v prvej minúte, v úplnej tme, celou silou do seba s Terezou narazíme. Hlava o hlavu, chodidlo na chodidlo. Krik, plač, bolesť, šok. Nikto z nás nevie, ako bude ďalej.
T: Neviem, ako ďalej. Je večer a ležím v posteli natretá až po uši masťami proti bolesti a štve ma dnešný doslovný CRASH, ktorý sme mali v priebehu skúšania s Jazmi. Bola to moja nepozornosť a okno v choreografii. Výčitky sa vo mne striedajú s odhodlaním dotiahnuť to v akomkoľvek stave. Idem sa na to vyspať.
28. 3. pondelok
J: Začiatok nového týždňa našťastie priniesol intenzívny a úspešný rezidenčný deň. Nuž a tabletky a masti proti bolesti aspoň dočasne zabrali. Dávame do toho všetko. Finišujeme. Úplne všetko.
T: Ako zázrakom sa budím bez väčších bolestí nohy, čo mi dáva nádej na stopercentnú skúšku. Tak aj bolo. Celý deň opakujeme materiál, donekonečna. Mám z práce radosť a s Jazmi si vymieňame potmehúdske úsmevy, že bude dobre. K večeru Martin mení detaily a nám ide vybuchnúť hlava. Ešte máme deň na usadenie. V bruchu mi začína rásť pocit cvrlikania z premiéry. Je to tu.
29. 3. utorok
J: Prichádza náš pohybový konzultant Danko Raček a okrem spätnej väzby nám prinesie aj „mikuláša“ (rozumej sladkosti a ovocie). Inak zbiehame celé dielo neustále dookola. Večer si líham spať s nervozitou v bruchu a verím, že premiérový deň už bude bez väčších či menších nehôd a namiesto toho sa dočkáme nášho aj diváckeho naplnenia.
T: Vstávam o piatej ráno ešte za tmy a píšem tieto riadky. Už sa mi nedá spať. Vzrušenie z prichádzajúcich posledných dní je na krájanie. Premietam si v hlave celú rezidenciu a hruď mi nadúva pýchou, že ovocie z práce je neprehliadnuteľné. Idem sa teraz rozcvičiť a vy príďte na premiéru. Bude stáť za to.
