Matej Truban Na jednej strane to pre nás znamená limity – vždy musíme dohliadať na rozmer auta aj skladovacích priestorov. Na strane druhej sme flexibilnejší a pracujeme so scénami, ktoré sú de facto „z kufríka“. Aspoň si pripadáme ako kočovníci. Ten pocit je, popravde, stále trochu romantický a dobrodružný – a nás to tak zatiaľ baví.
Aj príprava nových projektov je pre nás výzvou, a to doslova. Vždy zbystríme, keď rezidenčné centrá vyhlásia výzvy na predkladanie nových žiadostí. Tentokrát sme dostali možnosť tvoriť v centre nezávislej kultúry Záhrada v Banskej Bystrici. Otvorene musím priznať, že som bol prekvapený komfortom, ktorý sme tam mali. Niekomu to môže znieť banálne, ale aj podmienky, v ktorých tých niekoľko dní žijete, sú dôležité. Zažili sme si už pobyt v kotolni či historickej stodole a zrazu sme mali k dispozícii sálu, technické zázemie, náradie, súčiastky, odbornú konzultáciu. To všetko sú benefity, ktoré vám vždy pomôžu a vyriešia mnoho problémov. Navyše Banská Bystrica nám je veľmi sympatická a ponúka mnoho možností tráviť čas s kultúrou. Po príchode sme videli zaujímavú prácu predošlej rezidentky Rebeky Mehlyovej, počas pobytu sme si pozreli predstavenie Divadla z Pasáže, stretli sme sa s priateľmi zo zoskupenia Myši na poli, s ktorými sme spolupracovali na príprave Dejín Európy v Bábkovom divadle Žilina, a navštívili sme ateliér priateľa Dávida Javorského. Vyskytli sme sa na mieste, ktoré praje rozvoju umenia, foriem, myšlienok. To bolo pre nás zásadné, pretože sme si už zvykli pracovať v provizóriu a takáto pevná pôda pod nohami s príjemnou spoločnosťou nás príjemne obohatila.
Výsledok rezidencie je pre mňa mimoriadne zaujímavý. Pripravovali sme bábkovú inscenáciu Babička!!!, ktorá je venovaná seniorom. Reflektujeme v nej samotu starých ľudí a životné nadšenie, ktoré vyprcháva. Veľa sme čerpali z osobných skúseností s vlastnými starými rodičmi. Keďže „houžák“ Lukáš Takáč sa pre pracovnú vyťaženosť nemohol väčšej časti rezidencie zúčastniť, v priestore som pracoval s dramaturgičkou Hanou Launerovou. Hana stála s bábkou v ruke prvýkrát, no povedali sme si, že to riskneme, a pripravili sme akúsi štúdiu k budúcej inscenácii – s textom na notovom stojane sme sa dokázali päťdesiat minút hýbať za stolom, obsluhovať looper, vyspevovať a animovať bábky od Michaely Zajačkovej. Snaha mala pre nás obrovský zmysel: v praxi sme odokryli tajné a nepopísané miesta textu, podopĺňali potrebné pasáže a hľadali zmysel vecí. Po prezentácii nasledoval feedback od diváčok a divákov – to je pre nás snáď najdôležitejšie – vnímať prijímajúceho diváka a jeho odozvu, kriticky o tom premýšľať a ďalej uvažovať o ďalších možnostiach. Som rád, keď je jestvujúci, ale aj pripravovaný projekt stále živý, keď pozýva k diskusii, ale aj keď dokáže priniesť radosť.
Za možnosť dosahovať zmysluplné výsledky ďakujeme celému tímu Záhrady CNK a tiež Fondu na podporu umenia, ktorý podporil projekt z verejných zdrojov.
Odborné korektúry: Lenka Dzadíková
Jazykové korektúry: Zuzana A. Ferusová
