Text vznikol ako výstup workshopu Píš ako tancujú No. 4 (Kiosk 2019).
Výstup neprešiel kompletnou redakciou.
Samota môže viesť k zúfalstvu aj depresiám, ale pokiaľ má človek aspoň štipku pozitívnej energie, nemusí byť všetko stratené. Ak sa optimistické rozpoloženie snúbi s vynaliezavosťou a zvedavosťou v spojení s detskou radosťou z objavovania či dokonca dobývania, všetko to môže vyústiť do veľkej kreativity. Projekt Juraja Mitru Cesta kolem mého pokoje je obrazom práve druhého spomínaného scenára. Mitra v krátkej scénickej hre založenej najmä na pohybových výrazových prvkoch klauniády vychádza z pozície človeka uväzneného vo vlastnej izbe. Izolácia medzi štyrmi stenami v ňom podnecuje tvorivosť, ktorá sa prejavuje najmä v nekonvenčnom využívané izbového zariadenia. Sprvu mľandravo unavený Mitro sa postaví vďaka košu na odpadky, do ktorého spadne a na chvíľu sa v ňom zasekne. Urobí zo seba inštaláciu z elektrických káblov a spotrebičov. Vytvára ešte niekoľko viac či menej vtipných figúr využitím niekoľkých rekvizít, aby sa nakoniec vyšplhal na mohutnú „horu“. Princíp hry s objektami je síce najprv zábavný, no po čase sa vyčerpá a Mitrovi sa len čiastočne darí prvotný divácky záujem udržať ci už postupne odhaľovanou korešpondenciou samého so sebou alebo inými prostriedkami. Témou tohto diela je okrem iného poukázanie na pozitívne následky samoty blahodarne vplývajúce na ľudskú tvorivosť. Kto vie, kam by sa mohla tato performancia rozvinúť, ak by si autor počas jej prípravy doprial o niekoľko chvíľ viac v osamotení…
Projekt workshopov Píš ako tancujú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
