Text vznikol ako výstup workshopu Píš ako tancujú No. 5 (Kiosk 2020).
Výstup neprešiel kompletnou redakciou.
Tohtoročný Kiosk dostal symbolický podtitul „festival instantného divadla a tanca“, ktorým organizátori reagujú na vzniknutú celosvetovú situáciu a boj s ňou. Nakoľko je náročné tvoriť program v čase neustálych každodenných zmien s pocitom, že celé úsilie môže vyjsť navnivoč. Z tohto dôvodu hovoria o programe ako instantnom, veľmi rýchlo tvorenom súčasne so zmenami spojenými s pandémiou, variabilnom, ale napriek tomu čo najefektnejšom. Aj keď sa o programe častokrát hovorilo ako schválne dramaturgicky neukotvenom, rôznom, pestrom a neprepojenom, medzi niektorými inscenáciami/performanciami by sme spojenie nájsť mohli.
T. Janypka, S. Bočková: Song lines: Expedícia 97/18 alebo Maximálna harmónia
Choreografický presné, ale miestami stereotypné, rovnomerne rozložené tempo a rytmus Song lines nebolo len fyzickým prepojením dvoch tiel. Dvojica performerov vytvárala synchrónne obrazy v rôznych fyzických polohách, vždy však pracovali odlišne. Ich prepojenie nebolo len synchronizáciou tiel, performeri vytvárali akúsi symbiózu aj odlišnými a opačnými pohybmi, ktoré sa však dopĺňali a pôsobili tak harmonicky.
D´EPOG: Séria, séria, séria, séria alebo Brnenská apokalypsa naživo
Brnianska umelecká platforma D´Epog priniesla pravý opak. Sekvencie pomalších až žiadnych akcií sa striedali s rýchlymi časťami, ktoré boli častokrát na hranici nielen pohybových možností performerov. Dôležitou súčasťou tohto predstavenia bol kontakt s divákom. Nešlo len o verbálne či fyzické prepájanie, dôležitú súčasť tvorilo aj spojenie s psychickou stránkou diváka. Výrazným bol očný kontakt performerov, na ktorý tvorcovia viditeľne kládli dôraz. V niektorých momentoch, hlavne pri opakujúcich sa častiach, bol tak intenzívny, že do určitej miery narúšal akýkoľvek komfort. Tvorcovia sa zameriavali práve na tento druh akcie, snažiac sa poukázať, že aktuálny svet a dianie v ňom stojí na našom rozhodnutí. To ako bude vyzerať a čo nás čaká je práve o preberaní zodpovednosti a uvedomovaní si vlastných činov. Rozhodnem sa odkloniť zrak alebo zotrvám radšej v nepríjemnej situácii? Najvýraznejšie sa nám takýto typ práce s divákom prejavil pri štyridsaťminútovej sekvencii, v ktorej atmosféra predstavenia prešla od trápnosti až k absolútnej nečinnosti. Odchod niektorých divákov by sme mohli považovať za vzdanie sa a rezignovanie na „lepšiu budúcnosť“, veľmi odľahčene a nadnesene povedané.
L. BOBALIK, M. HRIEŠIK: Timeout burnout alebo Vyhorieť môže každý
Téma vyčerpania a vyhorenia je zrejmá už zo samotného názvu performancie. V hracom priestore tieto motívy zdôrazňoval performer Lukáš Bobalík neustálym striedaním tempa a rytmu inscenácie umiestnenej do tenisového prostredia. Rýchlejšie a fyzicky náročnejšie časti sa prelínali so spomalením až zastavením performera, čo pripomínalo dokonalý kolobeh stereotypného pracovného života. Krátke pauzy a výdychy nikdy nedokážu priniesť nový dlhodobý pozitívny impulz, k tomu je potrebná komplexnejšia „rehabilitácia“.
P. ŠAVEL a kol.: Kvint et sense alebo Pekelná živelnosť
„Ezo performancia“ Kvint et sense sa od jej úplného začiatku snažila pôsobiť ako niečo viac než duchovné a jednotlivé výpovede mali byť pre každého diváka iné. Tento pocit umocňovalo samotné rozdelenie do piatich diváckych sektorov podľa živlov. Napriek tomu najväčší dojem v predstavení robila hudba a zvuk, ktoré boli veľmi intenzívne. Performancia obsahovala zaujímavé choreografické prvky a svietenie dotváralo celkovú atmosféru. Asi najsilnejším momentom bol postupne vystupňovaný záver, ktorý na konci zanechal ticho a prázdno. Napriek téme živlov, živelnosti a akéhosi spájania sa s prírodou performancia pôsobila v určitých chvíľach ako peklo na zemi, z ktorého by sme radšej unikli.
T.I.T.S.: Tumor: karcinogénna romanca alebo Tragikomická životná romanca
Tumor: karcinogénna romanca je inscenácia, ktorá prepája slovnú, pohybovú a vizuálnu zložku. Všetky tvoria dôležitú súčasť a vytvárajú tak celok, ktorý prináša na javisko nový, respektíve iný pohľad na pomerne frekventované témy v umení – lásku a chorobu. Tvorcovia v diele prepojili tragické/vážne s komediálnym/humorným, čím vytvorili kontrasty, ktoré sa dívajú na témy odlišne a nadnesene. Práve tento efekt vytvára v závere bijúci sa kontrast, ktorý zdôrazňuje tragickosť príbehu. Oproti predošlému uvedeniu, ktoré som mal možnosť vidieť, však niektoré časti absentovali, čo tento efekt trochu zmiernilo (zlyhanie techniky, skrátenie projekcie).
P. MAZALÁN, A. CSÉFALVAY: Urlicht/prasvetlo alebo Instantná polievka pre dušu
Performancia Urlicht/prasvetlo predstavovala asi najinstantnejší zážitok celého festivalu. Pomerne silný zážitok sprostredkovaný v najväčšej miere sluchom zasiahol intenzívne, ale na krátky čas. Ak prívlastok „festival instantného divadla a tanca“ stiahneme na túto performanciu, dokonale to táto veta vystihuje.
V prípade týchto príkladov si môžeme všimnúť prieniky niektorých tém a motívov. Častým bol koniec, ktorý v sebe skrýva čosi negatívne, či už hovoríme o smrti, strate, chorobe, vyhorení, vyčerpaní alebo absolútnej apokalypse a konci sveta. Nad samotným festivalom stálo heslo „PATOLÓGIE“, ktoré tieto témy pomerne presne zastrešuje (i keď organizátori nepripúšťali žiadny dramaturgický rámec), nakoľko ho môžeme chápať ako niečo, čo hovorí o chorobnosti a snaží sa ju pitvať.
PS: Ako nováčik na Kiosku som festival vnímal aj napriek vzniknutej „korona situácii“ veľmi pozitívne. Veľa účastníkov som poznal, ale v prípade tohto festivalu som ich vnímal úplne v odlišnom svetle, dotvárali mi celkovú atmosféru a aj kvôli tomu som sa cítil fajn. Kiosk hodnotím ako veľmi pozitívnu skúsenosť. Zaujímavý program a všetky jeho súčasti, od úvodnej performancie až po záverečnú prechádzku a debata u mňa pôsobil veľmi všestranne a atmosféra letného festivalu (nie klasického divadelného, ako ho poznáme z väčších miest) celý dobrý dojem dotvárala. Zaujímavé priestory, super workshop a ľudia, ktorí to celé podčiarkovali. Hodnotilo sa aj kriticky, ale nie preto, aby to kritické len bolo. Takýto zážitok a impulz pre umenie mi chýbal už dosť dlho. Vďaka zaň <3
Projekt workshopu Píš ako tancujú No. 5 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
