Horúce živelné srdce proti hraniciam v našich hlavách

Prečo máme o ľuďoch z Balkánu toľko predsudkov? Milujeme „juhoslovanské“ more, ale v reči pre nás nie je dôležité, že Juhoslávia už vyše dvoch desaťročí nejestvuje. Podľa jadranskej zmrzliny si myslíme, že všetci z Balkánu sú zmrzlinári, pravdaže, okrem šiptárov, Albáncov, tí sú navyše aj šmelinári a pašeráci...

Divadelný patvar o potvorskej Slovači

Aký je typický Slovák? Alkoholik, nevzdelanec, xenofób, homofób, politický extrémista? Každý z týchto expresívnych prívlastkov bohužiaľ dokážeme aplikovať na časť slovenskej society. No jedným z najvýstižnejších pomenovaní Slováka je „človek prispôsobivý“. Človek, ktorý si rýchlo privykne na ignoráciu akútnych problémov spoločnosti a z vlastnej lenivosti či neschopnosti odporu ich radšej zametie pod koberec.

Vtedy na divokom bratislavskom západe

Problematike deväťdesiatych rokov, ktoré boli na Slovensku divoké takmer ako americký západ, sa v poslednom čase začalo venovať viac priestoru. Prečo aj nie, veď vážne kauzy a zločiny sú ešte stále nedoriešené, v horšom prípade premlčané. Slovenské národné divadlo sa do tejto diskusie pridáva adaptáciou románu Petra Pišťanka  Rivers of Babylon v réžii Diega de Breu.

V mene otca (i syna)?

Festival Nová dráma vo svojej histórii priniesol viacero inscenácií, pre ktoré bola charakteristická ženská optika i tematika. Je preto zaujímavou zmenou, vidieť zrazu dielo, ktoré možno označiť za výrazne a cielene mužské. Kafka.Dreaming. je performancia, ktorej najvýraznejším a najčitateľnejším motívom je otcovstvo, resp. otec. Táto línia sa vracia vo viacerých rovinách.

Aj s postavami od SkRATu možno súcitiť

Čo už nové možno povedať o inscenáciách divadla SkRAT? Po formálnej stránke veľmi málo. Pre diváka, ktorý A4-ku navštevuje pravidelne, sa dajú identifikovať dve hlavné línie. Vicenovská, ktorá vychádza z pevnejšej textovej predlohy, druhá kolektívna a menej výtvarná, v ktorej omnoho viac cítiť individuálny zástoj každého tvorcu.

Holá monštruózna človečia dreň

Kto z nás môže povedať, že sa dokonale pozná? Dokážeme s presvedčením tvrdiť, že isté veci by sme nikdy neboli schopní vykonať? Alebo o tom ubezpečujeme len sami seba, kvôli vlastného strachu z nášho vnútorného ja? Nie je predsa len násilie najautentickejším rozmerom správania človeka?

Aký Faust? Aký Hamlet?

Ewald Palmetshofer najskôr písal prózy, poviedky. Rád ich prednášal, čítal na verejnosti, čo už je len krok od drámy, tvrdí v rozhovore v bulletine.

Lenže akej drámy? Málo konania, veľa rečnenia, posmešne by mohol utrúsiť nejaký neprajník.

Generácia a zeitstück

Čo je to tá generačná výpoveď? Už nejedno zoskupenie študentov a absolventov o sebe hlásalo, že tvorí generačné divadlo a produkuje generačné výpovede. Budem osobná, veď aj ja som objektom a zároveň adresátkou inscenácie Jasne, v pohode Mestského divadla Žilina

3x3 otázky pre dramaturgickú radu Novej drámy

Už dnes začína 12. ročník festivalu Nová dráma / New Drama. Hlavný program opäť ponúka prehliadku neopozeraných drám a ich inscenácií. Dramaturgickej rady ročníka 2016 – Kataríny Cvečkovej, Mareka Godoviča a Zuzany Uličianskej - sa preto v krátkosti pýtame, aké to je vidieť do útrob festivalového kolosu a čo si netreba nechať ujsť.

Subscribe to RSS - Nová dráma 2016