Dalibor KocianNechýba mi nič, no ak by som si mohol vybrať, aby mi niečo chýbalo, bola by to kultúra a (nielen) priatelia v nej. Koncerty, párty, festivaly, vernisáže a divadlo. Divadlo a aróma dosiek v Ticho a spol., Porch Punker po predstavení na bare v A4-ke, vlhko Dunaja zaviate ku vchodu novej budovy SND, vyhriata terasa plná smiechu pred Black Boxom, rodinnosť Novej Cvernovky. Každý spomenutý priestor som mal tú česť navštíviť ako divák aj ako spolutvorca. Každý z nich mi modom sebe vlastným uhasína smäd po pohybe, slove, pocitoch, zvuku a emocionálnej interakcii tak vlastnej pre divadlo. Každý z nich má svoj génius arómy, akustiky, prostredia, svetelných lúčov prenikajúcich do útrob priestoru, patiny, vibrácií, klímy, svojráznosti obsluhy za barom, láskyhodnej osobitosti technického personálu, nepostrádateľnej technickej nedokonalosti.
V každom z tých priestorov som strávil desiatky hodín skúšaním, tvorbou a hraním predstavení. V niektorom viac, v niektorom menej. Každý však vie chýbať fest. Môj „batcave“ (niečo ako jama pre orchester) v Ticho a spol. je momentálne bez „vercajku“ (vibrafón, počítač, klávesy), ktorý tam prácne nosievam pred Vegánskou apokalypsou. A rozpité nealko pivko počas predstavenia na poličke pod oknom tiež absentuje. Snáď si s kolektívom ešte niekedy tú plánovanú derniéru užijeme. A snáď aj (nielen) druhú reprízu Priviazaní na kôl okamihu, na Šmalovom zvuku s Janom po boku. Derniéru Folklore not war sme stihli, tam je to chýbanie vďaka pandémii dvojnásobné. Cnenie sa pokúsim zažehnať vydaním soundtracku, ktorý určite vďaka pandemickým obmedzeniam konečne sfinalizujem a ktorý som spoluatorkám sľúbil už po premiére pred tromi rokmi. Dostane naša Deklarácia závislosti v Modrom salóne ešte niekedy priestor ? Budem mať ešte možnosť podupať mäkkú zelenkavosť koberca v divadelných útrobách? „Bohzná!“
V A4 už Skúmanie javov dlhé roky nehráme, to nič ale nemení na tom, že členskú kartu si zaktualizujem hneď, ako to bude aktuálne. V tomto priestore mi nechýba moje spoluúčinkovanie, ale možnosť pozrieť si tvorbu tých, ktorých mám česť poznať aj osobne. Hneď po uvoľnení opatrení si rezervujem dve miesta na Slávu, Jožka so Stankou, Petru, Mira, Ľuba, Šimona. A vychádzajúc zo sály nezabudnem hánkami pravej ruky biť do tyče na točitých schodoch a nechám rezonanciu prenikať hlavou až dokým si neobjednám jedno veľké s členskou zľavou.
Pred dvoma hodinami mi nechýbalo nič. Teraz je už situácia iná.
