Obrázok používateľa Jana Hlodáková Jana Hlodáková

Plachá neposednosť. To je moje životné oxymoron, môj modus vivendi.

Veľa rozmýšľam, neustále vymýšľam, neobsedím. Ale nekričím, nehádam sa, nerozprávam (až) tak veľa, preto, keď mi dajú príležitosť, píšem. Systematizujem tým svoje rozvírené myšlienky a žmýkam nasiaknutú hubku informácií v mojej hlave.

Tiež nemám rada politiku, lebo je v mnohých prípadoch dôkazom bezbrannosti a beznádeje ľudí, svoju pozornosť teda venujem prevažne ich kultúrnym prejavom. Umenie ma priťahuje, lebo v ňom cítiť „dobrú človečinu“, odraz ľudskej snahy zvíťaziť nad mŕtvolou doby, prejaviť sa, uplatniť svoju existenciu.

V súčasnosti sa aktívnejšie venujem teórii antického divadla a som čím ďalej tým viac fascinovaná jeho mnohovrstevnatosťou a tajomstvom, ktoré v sebe ukrýva. V materiálnom svete však obdivujem všetko jednoduché, pretože mám pocit, že vďaka tomu vzniká v zložitosti bytia potrebná harmónia. Prakticky som sa nedávno našla v súčasnom tanci a zisťujem, že je to pre mňa zatiaľ najprirodzenejší spôsob javiskového sebavyjadrenia. Snažím sa reagovať aj na film a výtvarné umenie, hoci menej erudovane.

Na ceste reflexie kultúry a umenia sa riadim intuíciou v súčinnosti s vedomosťami, ktoré som nadobudla niekoľkými rokmi štúdia divadelnej vedy a estetiky na Slovensku a Francúzsku. Časom sa pri tejto práci učím byť objektívnejšia, aj keď sa, úprimne povedané, nechcem a ani nemôžem zbaviť emócií, ktoré sa vo mne neustále búria. Vďaka MLOKom za to, že tu ich nemusím tak krotiť.

Okrem toho disponujem obľúbenou obyčajnosťou, momentálne veľa varím, učím sa stojku na rukách, plánujem španielsko-portugalský roadtrip a s vediem tragikomické rozhovory so svojimi kamarátmi závislými na hudbe, láske a cigaretách.

Rok narodenia: 
1989

Správy