Yuri Korec a kol.: Sapiens Territory (foto C. Bachratý)

Čo naviguje naše telá?

Na základe čoho si vyberáme miesto v hľadisku? Čo naviguje naše telá? Túžime po pocite privilegovanosti prvého radu alebo je nám napätie z možnej interakcie nepríjemné a volíme úkryt v dave ostatného obecenstva? Sapiens Territory nám možnosť voľby v podstate neponúka. Iba jej ilúziu. Scéna, ktorá je súčasne hľadiskom, totiž nedovoľuje vopred odhadnúť trajektóriu performatívnej akcie.

Brave new MOVE(s)

Začátkem října se v Ostravě uskutečnil již 7. ročník mezinárodního festivalu tance, pohybu a nového cirkusu MOVE Fest 2020, který jen těsně unikl zrušení vzhledem k aktuálním vládním opatřením. Přestože se jeho letošní program omezil pouze na tuzemské projekty (pravděpodobně v důsledku koronavirové pandemie), nesnížila se nikterak kvalita dramaturgické koncepce; naopak se výběrem uvedených performancí podařilo vytvořit (ve vztahu ke zvolenému tématu) vskutku působivou přehlídku se zřetelnou výpovědní hodnotou.

Zden Brungot Svíteková (foto archív Zden Brungot Svítekovej)

Zden Brungot Svíteková: Život bez ľudského dotyku by mohol poznamenať vývoj spoločnosti

Projekty choreografky a tanečníčky Zden Brungot Svítekovej zväčša vychádzajú z dlhodobého tvorivého výskumu. Vedľa tanečnej pedagogiky na Vysokej škole múzických umení jej smerovanie formovali rôzne zahraničné programy, rezidencie a najmä spolupráce. Dlhodobo sa venuje aj rôznym somatickým technikám a prístupom, ktoré sú aj organickou súčasťou jej tvorby. V súčasnosti skúma najmä dva protipóly – ľudský dotyk a geologické sily tvarujúce našu planétu.

GAFFA: ↑&X / A P E N D I X (foto Ľ. Kotlár)

NuDanceFest v čase korony: bližšie k sebe či bližšie od seba

NuDanceFest bol jedným z prvých festivalov, ktorý sa konal po pandemickej prestávke, čo ovplyvnilo aj jeho atmosféru. Diváci sa nespoznávali v rúškach, aj samo sledovanie predstavení sa dialo s vedomím niečoho výnimočného a performancie nadobúdali iné významy. Pätnásty ročník okrem starších produkcií slovenských tvorcov priniesol aj premiéry nových diel, medzi ktoré patril aj duet ↑&X / A P E N D I X, sólo TimeOut BurnOut a kolektívna choreografia Diaries of Touch.

MimoOS & ZDRUHESTRANY – Diaries of Touch (foto Š. Lupták)

Možné podoby dotýkania (sa)

Chorvátska choreografka a performerka Sonja Pregrad považuje dotyk za jeden z najsilnejších vnemov a vo svojich projektoch ho dlhodobo skúma. Tanec je pre ňu najmä „dotýkaním sa vecí“ a telo „zbierkou dotykov“. V Bratislave pred dvoma rokmi viedla workshop s názvom The Diaries of HOW, v ktorom sa zaoberala zmyslovosťou a citlivosťou tela či pohybom ako artikuláciou predĺženého dotyku. Tentoraz s performermi a performerkami z umeleckých kolektívov mimoOs a ZDRUHESTRANY spoluvytvorila dielo Diaries of Touch, ktoré je neverbálnym zápisom rôznych podôb dotýkania sa a dotykových skúseností.

Byt pre Limbovú (foto E. Mládenková)

Kiosk 2020 No.2: Patológie dnešného stavu

Očakávaný trinásty ročník festivalu Kiosk sa podobne ako veľa iných podujatí musel prispôsobiť nečakanej pandemickej situácii. Vo výsledku mal však od instantnosti, ktorú hlásal v tohtoročnom podtitule, ďaleko. Dokonca by sa dalo povedať, že sa festival posunul v rámci koncepcie o kus dopredu. Aj tento rok bol Kiosk zameraný na experimentálne a presahové podoby súčasného tanečného a divadelného umenia, no od posledných ročníkov sa líšil väčšou intervenciou do verejného priestoru mesta.

Immediatus: 2+2=2  (foto M. Vašíčková)

Séria prchavostí

Umelci sú neustále fascinovaní neopakovateľným charakterom estetického zážitku, a to aj napriek tomu, že sa o reprodukovateľnosti a jedinečnej auratickej prítomnosti diskutuje už desaťročia. Vznikajú diela „na jedno použitie“, výstavy pre jeden okamih, hudobné partitúry bez notového záznamu. Aké dramaturgické výzvy však môže priniesť celá séria prchavostí?

Jaro Viňarský (foto archív J. Viňarského)

Viňarský #niejevdivadle

Mohlo by sa zdať, že tanečník v izolácii, povinnej a neskôr v dobrovoľnej domácej karanténe, bude trpieť absenciou pohybu. Áno, pokiaľ bude trvať na pohybe smerom von. Ak však prijme dočasný obrat pohybu do vnútra tela, celé vnímanie súčasnej situácie sa diametrálne zmení. Je v istom zmysle jedno, čo tento obrat spôsobilo. Každý človek je tomuto obratu raz za čas, možno za prirodzenejších podmienok, vystavený. Nemá však takú silnú príležitosť si skutočnú nutnosť takéhoto obratu pre vyváženie svojho života naplno uvedomiť. 

Peter Šavel (foto archív P. Šavela)

Peter Šavel: Umenie sa potrebuje vrátiť k rituálnosti

Tanečník a choreograf Peter Šavel sám seba opísal ako mix poeta, vedca, disciplinovaného remeselníka, naivného hravého dieťaťa, pragmatického „researchera“ a snového objavovateľa. Podľa mňa to úplne sedí, no v prvom rade je Peter Šavel umelec-inovátor, ktorý je ochotný riskovať a prinášať odvážne riešenia, a zároveň priateľ, ktorý je ochotný načúvať. Vidím nás, ako sedíme v Stromovke a rozoberáme milostné vzťahy, ako v Leviciach počas tvorivého procesu k dielu .Dotyk liečime naše vnútorné dieťa, ako prekonávame spoločne limity v Prešívané niťou aj v Kvint et Sense. Napriek tomu, že on teraz sedí v Bruseli a ja v Banskej Štiavnici, stretávame sa v online priestore, kde spolu hľadáme temporálne riešenia a prejasňujeme vízie.

foto R. Dranga

Tomáš Procházka: Momentálne nemôžem žiť na Slovensku

Režisér, autor, performer, drag queen, aktivista... Tomáša Procházku v našom priestore netreba špeciálne predstavovať. Isté obdobie ho bola plná scéna – nezávislá aj inštitucionálna, divadelná i tanečná. Potom sa presťahoval do Prahy a na rok sa tvorivo odmlčal. Stretli sme sa pri nedeľnej káve, 8. marca, na Medzinárodný deň žien a deň predtým, ako slovenskú kultúru ochromil koronavírus. Vraj sa chce presťahovať na Island, hnevá ho nedostatok priestorov pre nezávislé platformy ako je Miesto M, všetci sme Heda Gablerová a Slovensko by sa už mohlo spamätať...

Martin Talaga (foto archív M. Talagu)

Martin Talaga: Snažím sa nebrať príliš vážne

Slovenský performer, tanečník a choreograf Martin Talaga pôsobí prevažne na českej scéne. Vytvoril tu už niekoľko úspešných autorských projektov a ako interpret má za sebou aj spoluprácu s Novou scénou Národného divadla Praha či súbormi Spitfire Company a Verte Dance. Svoj najnovší projekt Total Eclipse of the Heart, v ktorom tematizuje telo a sexualitu, predstavil v decembri v pražskom divadle Ponec a vzbudil ním rôznorodé reakcie.

 Silke Huysmans a Hannes Dereere: Mining stories (foto T. Callemin)

4+4 dny v pohybu 2019 No.2: Cestou do skutočnosti

V dramaturgii programu 4+4 dny v pohybu sa tento rok dali nájsť viaceré žánrové a formálne postupy. Popri princípoch site-specific, stand-up comedy, grotesky a pohybového divadla, tu malo zastúpenie aj dokumentárne divadlo. Medzi umne štruktúrované diela so silnou výpoveďou patrili belgicko-brazílska produkcia Mining stories a performancia fínsko-egyptskej umelkyne Samiry Elagoz Cock, cock, who’s there? Obe mali schopnosť udržiavať s divákom vnútorný dialóg, ktorý pretrváva aj dlho po skončení predstavenia.

festivalová atmosféra v Desfourskom paláci (foto M. M. Černá)

4+4 dny v pohybu 2019 No.1: V znamení rôznorodosti

Medzinárodný festival 4+4 dny v pohybu už po tretíkrát oživil Desfourský palác na Florenci. Tento rok na jeho oknách visel tematický nápis: Nikdo nemá nic, ktorý sa stal zjednocujúcim lajtmotívom pre výstavy, inštalácie aj site-specific projekty. Motto festivalu vyvoláva nekonečné množstvo otázok a reaguje na rýchlo sa meniace spoločenské, environmentálne, ale aj ekonomické zmeny, ktoré súvisia so západnou kultúrou.

Tomáš Danielis: 21&Counting (foto B. Dolinajová)

Tělo v kontextu

Slovenský tanečník a performer Tomáš Danielis, který působí převážně v zahraničí, se v poslední době vrací i domů na Slovensko, kam přinesl, zde méně obvyklé, konceptuální „taneční“ formáty spojující tanec a myšlení. Svou lecture performance 21&Counting, která je jedním z jeho posledních projektů, avizuje jako opožděnou oslavu výročí dvaceti let své kariéry. Ve skutečnosti se však jedná o silně angažovanou performativní esej na téma manipulativního utváření reality a vnímání.

Mette Ingvartsen: 7 pleasures (foto M. Coudrais)

Telá ImPulsTanzu 2019

Ak by sme hľadali kľúčové slovo pre 36. ročník viedenského festivalu ImPulsTanz, bolo by ním zrejme telo. Tento záver samozrejme nie je taký šokujúci, keďže stredobodom tanečného umenia vždy bolo a bude telo. S pretrvávajúcou premenou chápania toho, čo (súčasný) tanec je, sa však spája aj rôznorodosť nahliadania na telesnosť, rozmanitosť vnímania, zobrazovania tela v jeho fyzickej i symbolickej rovine. Tento aspekt sa zreteľne zrkadlil aj vo vybraných festivalových produkciách.

Stránky

Subscribe to RSS - súčasný tanec