Divadelná Nitra, deň piaty a šiesty: Boje na osobnom aj verejnom fronte a rozpačitý záver

Posledné dni dvadsiateho siedmeho ročníka festivalu Divadelná Nitra prebiehali navonok pokojne a pomaly. V divadelných sálach však nebola núdza ani o vyostrené konflikty či angažované výpovede.

Divadelná Nitra, deň štvrtý: Virtuálna vs. subjektívna realita

Festival Divadelná Nitra pokračuje aj po výživnom víkende. V rámci pondelkového hlavného programu mohli diváci vidieť zahraničný divadelný experiment bez živých hercov, aj inscenáciu domáceho Divadla Andreja Bagara.

Divadelná Nitra, deň tretí: Teatrálnosť bez bariér

Tretí deň ponúkol zaujímavý kontrast medzi klasickou naráciou a jej takmer absolútnou absenciou. Obe inscenácie nedeľného programu však spájala čistá neohraničená teatrálnosť. Po sobotnej performatívnej prednáške Rabiho Mrouého sme sa v nedeľu ponorili do najhlbších divadelných základov.

Divadelná Nitra, deň prvý a druhý: RElativizácia REality, REvolúcia pixelov, REkonštrukcia hodnôt

Má dnešná doba ešte skutočnosť? Má hodnotu reálnosti? Ak nie, kam sa podela? Do sféry skrytej intimity jednotlivca, do dejinných udalostí, do kníh?

Peter Gärtner | Foto: Tomáš Kuša

Keď sa to dá v Štokholme, musí to ísť aj v Bytči

Peter Gärtner vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. Pracoval ako premietač v kine, robotník na stavbe, televízny scenárista, predavač kníh a bábkoherec. Dnes je hlavným dramaturgom multižánrového festivalu Hviezdne noci v Bytči, ktorý je takou malou Pohodou uprostred mesta. V rozhovore pre MLOKi nám povedal aj to, ako sa dá na letnom festivale nezarobiť.

 

Kiosk, deň posledný – Prázdne La la la la laaaa laaaaa

Odrazu náhlivejšie sŕkanie kofeínu a šuchtavé kroky do priestoru S2 (aj z dôvodu príjemného úkrytu pred slnkom) ma utužili v optimistickej viere, že posledné umenie (performance, inscenácie, inštalácie...) na tohtoročnom Kiosku by mohlo mať potrebné regeneračné účinky (fyzické i tie duchovné) pred vstupom do reálneho sveta po festivale. Ale kývať sa do rytmu hip-hopu a počúvať intelektuálne nabitý rap je po dvoch prebdených festivalových nociach ťažšie než ťažké.

Kiosk, deň tretí – medzi neprijatím a adoráciou, medzi iróniou a vážnosťou

Deň tretí ako metronóm. Z jednej strany na druhú kývu sa nám nohy z miesta S do miesta S. Koncert pre 100 metronómov odrážal stav celého dňa. Každý sa vo svojom vlastnom rytme v istom momente spojí s inými telami a dušami, ťuká v symbióze.

Kiosk, deň prvý – nerovnováha umeleckého procesu

Tohtoročný festival Kiosk je zameraný na proces. Pred výsledkom je práca. Aj keď sa budeme baviť o tej umeleckej, nemôžeme vynechať tú „reálnu“. Grantové žiadosti, žiadosti o rezidencie, nájdenie priestoru pre realizáciu a na záver... úspešné vyúčtovanie všetkého. Napriek tomu, jedno dielo jednému umelcovi pre jedno prežitie nestačí. Umenie je fordizmus v praxi. A prvý deň to bolo citeľné aj na festivale.

Soňa Ferienčíková, Mária Júdová, Alexandra Timpau: Everywhen  (foto: J. Julény)

NuDanceFest 2018 očami Jakuba Molnára No.1

Téma symbolického „osmičkového“ roku sa doteraz nevyhla takmer žiadnej debate, predstaveniu, výstave či televíznemu programu. Aj organizátori medzinárodného festivalu súčasného tanca a pohybového divadla NuDanceFest dramaturgicky koncipovali 13. ročník ako „komentár“ k historickým výročiam, ktoré si Slovensko i Česko tento rok pripomína. Nešlo však o pietne tanečné sympózium o geografickej príbuznosti, ale o miestami drsnú reflexiu historicky analogických kríz a súčasnej tekutej spoločnosti, ktorá prežíva obdobie zmätkov (sociálnych, ekonomických, politických i kultúrnych).

Tanzplattform in Deutschland No.1

Nemecká prehliadka súčasného tanca sa tento rok rozhodla zmeniť názov z Tanzplattform Deutschland na Tanzplattform in Deutschland. Navonok marginálny rozdiel je v skutočnosti veľkým krokom. Tento festival sa možno vôbec ako prvý svojho druhu vzdáva prívlastku národnej prehliadky. Dôvodmi sú globalizácia i vzostup extrémneho pravicového hnutia v Európe

Malá inventura 2018 očami Barbory Forkovičovej No.2

Téma, ktorá sa tento rok na festivale Malá inventura objavila niekoľkokrát, sa týkala otázok národnej identity. O kritický pohľad na to, čo tvorí jej základy a čo pre nás dnes vôbec znamená, sa pokúsila aj inscenácia Fidlovačka aneb Kdo je my, ktorá vznikla v rámci spolupráce skupiny Spielraum Kollektiv s platformou Archa.lab (réžia Linda Straub). 

(Nielen) 71ème Festival d’Avignon

Krátko pred desiatou večer sa na pravom brehu rieky Rhône zhromaždila hŕstka ľudí. V dlhom rade každý čaká na malý zázrak, o ktorom sa za ohromne krátky čas hovorilo v celom Avignone. Pohľady sú zapichnuté smerom na východ, kde sa za stromami niekde v diaľke týči Palais des Papes. Za chrbtom im čakanie na festivalový zážitok spríjemňuje pohľad na žiarivú pevnosť Fort Saint-André.

SPIELART očami privilegovanej (neskúsenej) bielej ženy

Festival SPIELART, ktorý sa už od roku 1995 koná v dvojročných intervaloch v nemeckom Mníchove, sa vo svojom programe tentokrát zameral na tvorbu krajín vzdialenej Afriky a Ázie. Výrazne farebný vizuál festivalu odzrkadľoval rôznorodosť, ktorá vládla v zastúpení množstva krajín v programe, ale aj v témach, o ktorých umelci vypovedali, či v ich formálnom spracovaní. Kombinácia sýtych farieb okrem toho evokuje aj akúsi exotiku, príznačnú pre africké, či ázijské národy. Tak to prinajmenšom vnímam ja: biela žena, Slovenka, alebo (ako sa sama rada vidím) Európanka, ktorá nikdy svoj rodný starý kontinent neopustila a všetko, čo o zvyšku sveta vie, sa dozvedela len sprostredkovane.

Stránky

Subscribe to RSS - festival