Telá ImPulsTanzu 2019 – No. 1

Ak by sme hľadali kľúčové slovo pre 36. ročník viedenského festivalu ImPulsTanz, bolo by ním zrejme telo. Tento záver samozrejme nie je taký šokujúci, keďže stredobodom tanečného umenia vždy bolo a bude telo. S pretrvávajúcou premenou chápania toho, čo (súčasný) tanec je, sa však spája aj rôznorodosť nahliadania na telesnosť, rozmanitosť vnímania, zobrazovania tela v jeho fyzickej i symbolickej rovine. Tento aspekt sa zreteľne zrkadlil aj vo vybraných festivalových produkciách.

Zmes kvalitnej interpretácie aj nabubrenej účelovosti

Aj napriek postupnému a potupnému prehliadaniu ekonomických potrieb sa najstaršiemu európskemu festivalu ochotníckeho divadla Scénická žatva darí odolávať nešvárom dotačných tabuliek. 97. ročník možno nepreukázal výraznejší pokrok v oblasti kompozície mizanscén, režijného uchopenia, či dynamiky obrazov. Hlavným objektom môjho záujmu sa však stal text (či prípadne jeho absencia) a jeho dramaturgická interpretácia. Tá by v mnohých prípadoch popri profesionálnych kolegoch nielenže obstála, ale niekedy by aj prevýšila ich kvality. 

9 Tage Wach

Divadelní Flora vol. 1 - Nové impulzy z Nemecka i objavovanie kórejského súčasného tanca

V poradí už 23. ročník olomouckého festivalu Divadelní Flora spektakulárne otvorila nemecká inscenácia 9 dní hore (9 Tage wach) divadla Staatsschauspiel Dresden v réžii Sebastiana Klinka.

Dotyky a spojenia No.1

Martinský festival Dotyky a spojenia možno vnímať ako prehliadku najlepších slovenských inscenácií poslednej sezóny, keďže dramaturgický výber reflektuje prevládajúce trendy a témy daného obdobia. Súčasťou prvého dňa hlavného programu bola aj diskusia s kurátormi a kurátorkami slovenských divadelných festivalov, ktorí sa pokúsili tohtoročnú sezónu zhodnotiť a zosumarizovať. Hlavný program postupne ukázal, že divadelných tvorcov a tvorkyne výrazne zaujímala nielen otázka spravodlivosti, ale aj hľadania dôvodov súčasného stavu rozpoltenej spoločnosti.

Domáca, či svetová? Nová dráma/New drama 2018

Čo možno povedať o štrnástom ročníku festivalu Nová dráma/New drama? Časť programu, ktorej kvalitu mohli organizátori festivalu ovplyvniť, dopadla nadpriemerne, teoretická/sprievodná časť festivalu predstihla tú praktickú/hlavnú (a nie prvýkrát).

4+4 dny v pohybu očami Jakuba Molnára No.1

Jedným z ideových pilierov pražského festivalu 4+4 dny v pohybu je jeho každoročné sťahovanie z miesta na miesto. Okrem bohatého hlavného programu, ktorý prebieha najmä v Divadle Archa a v Divadle Ponec, si organizátori vyberú jedno miesto, ktoré sa pre daný ročník stane centrálnou baštou festivalu. Tentokrát sa kurátori po troch rokoch vrátili do takmer „neviditeľného“ (hlavne z hľadiska záujmov mesta) neoklasicistického Desfourského paláca. 

Divadelná Nitra, deň piaty a šiesty: Boje na osobnom aj verejnom fronte a rozpačitý záver

Posledné dni dvadsiateho siedmeho ročníka festivalu Divadelná Nitra prebiehali navonok pokojne a pomaly. V divadelných sálach však nebola núdza ani o vyostrené konflikty či angažované výpovede.

Divadelná Nitra, deň štvrtý: Virtuálna vs. subjektívna realita

Festival Divadelná Nitra pokračuje aj po výživnom víkende. V rámci pondelkového hlavného programu mohli diváci vidieť zahraničný divadelný experiment bez živých hercov, aj inscenáciu domáceho Divadla Andreja Bagara.

Divadelná Nitra, deň tretí: Teatrálnosť bez bariér

Tretí deň ponúkol zaujímavý kontrast medzi klasickou naráciou a jej takmer absolútnou absenciou. Obe inscenácie nedeľného programu však spájala čistá neohraničená teatrálnosť. Po sobotnej performatívnej prednáške Rabiho Mrouého sme sa v nedeľu ponorili do najhlbších divadelných základov.

Divadelná Nitra, deň prvý a druhý: RElativizácia REality, REvolúcia pixelov, REkonštrukcia hodnôt

Má dnešná doba ešte skutočnosť? Má hodnotu reálnosti? Ak nie, kam sa podela? Do sféry skrytej intimity jednotlivca, do dejinných udalostí, do kníh?

Peter Gärtner | Foto: Tomáš Kuša

Keď sa to dá v Štokholme, musí to ísť aj v Bytči

Peter Gärtner vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. Pracoval ako premietač v kine, robotník na stavbe, televízny scenárista, predavač kníh a bábkoherec. Dnes je hlavným dramaturgom multižánrového festivalu Hviezdne noci v Bytči, ktorý je takou malou Pohodou uprostred mesta. V rozhovore pre MLOKi nám povedal aj to, ako sa dá na letnom festivale nezarobiť.

 

Kiosk, deň posledný – Prázdne La la la la laaaa laaaaa

Odrazu náhlivejšie sŕkanie kofeínu a šuchtavé kroky do priestoru S2 (aj z dôvodu príjemného úkrytu pred slnkom) ma utužili v optimistickej viere, že posledné umenie (performance, inscenácie, inštalácie...) na tohtoročnom Kiosku by mohlo mať potrebné regeneračné účinky (fyzické i tie duchovné) pred vstupom do reálneho sveta po festivale. Ale kývať sa do rytmu hip-hopu a počúvať intelektuálne nabitý rap je po dvoch prebdených festivalových nociach ťažšie než ťažké.

Kiosk, deň tretí – medzi neprijatím a adoráciou, medzi iróniou a vážnosťou

Deň tretí ako metronóm. Z jednej strany na druhú kývu sa nám nohy z miesta S do miesta S. Koncert pre 100 metronómov odrážal stav celého dňa. Každý sa vo svojom vlastnom rytme v istom momente spojí s inými telami a dušami, ťuká v symbióze.

Kiosk, deň prvý – nerovnováha umeleckého procesu

Tohtoročný festival Kiosk je zameraný na proces. Pred výsledkom je práca. Aj keď sa budeme baviť o tej umeleckej, nemôžeme vynechať tú „reálnu“. Grantové žiadosti, žiadosti o rezidencie, nájdenie priestoru pre realizáciu a na záver... úspešné vyúčtovanie všetkého. Napriek tomu, jedno dielo jednému umelcovi pre jedno prežitie nestačí. Umenie je fordizmus v praxi. A prvý deň to bolo citeľné aj na festivale.

Stránky

Subscribe to RSS - festival