Malá inventura 2020 No.2

Druhá polovica programu festivalu Malá inventura 2020 sa vyznačovala viacerými témami, cez ktoré sa dajú jednotlivé inscenácie uchopiť. Ich spoločným charakteristickým znakom bol i nový prístup k divadelnej tvorbe, pre ktorý je príznačné stieranie žánrových hraníc, experimentovanie s novými technológiami či popieranie zaužívaných konvencií klasickej činohry.

Malá inventura 2020 No.1

Malá inventura sa tento rok dožila 18. roku svojej existencie, čo vytvorilo priestor pre bilancovanie a s tým spojenú otázku ďalšieho smerovania festivalu. Aj keď vizuál predpovedal únavu organizátorov či stratu motivácie, program naopak naznačoval ich odhodlanie festival ďalej posúvať a rozširovať. V šiestich programových líniách boli zahrnuté desiatky divadelných a tanečných produkcií, v ktorých mali široké zastúpenie aj mladé tvorivé kolektívy ‒ či už v samostatnej sekcii Nová krv, ale aj v „dospeláckych“ Domovských scénach.

dunaPart 2019 No.1

Maďarsko je síce náš sused, ale dokonca aj z nášho pohľadu je to štát ako z iného sveta. Diktatúru Viktora Orbána a jeho hon na akademikov, liberálov, bezdomovcov, utečencov, Rómov, proeurópskych intelektuálov či ozrutného panáka, starého maďarského Žida, nie je ľahké opísať. Akoby sme sa dívali na satirické útržky z krajiny-nekrajiny, ktoré ponúkajú nekonečný rad nápadov a umeleckých podnetov. Väčšina z nich však má horkastú príchuť plnú pochopiteľných obáv. Činoherná časť tohtoročného festivalu dunaPart v Budapešti bola toho dôkazom.

Festival jen a jen německého jazyka

Pokud má česká festivalová scéna nějakou konzistentní stálici na mapě Prahy, pak je to bezpochyby Pražský divadelní festival německého jazyka. Jeho program tradičně čeří vody českého divadelního prostoru, nejinak tomu bylo i letos, tentokrát ovšem z poněkud netradiční pozice. Letošní festival ukázal nezvyklou stránku německojazyčného divadla – tu formálně konzervativnější, která má v tomto prostoru stejně významné místo jako radikální inscenace známé z přechozích ročníků.

Die Attentäterin

2 + 1 zážitky z Mníchova

Už po druhýkrát som si v lete zašla za divadlom do Mníchova. Tamojšie divadlá totiž ešte v júli nemajú prázdniny. A tak, kým sa naši divadelníci opaľujú na pláži v Toskánsku, točia seriál alebo pracujú na čomsi „work-in-progresívnom“, čo budú prezentovať na letnom festivale, je ideálny čas navštíviť jedno z centier toho, čo má u nás žiarivú nálepku „nemecké divadlo“. A hoci je toto zovšeobecnené označenie značne skresľujúce (už len preto, koľko produkcií v nemeckých divadlách vzniká v kooperácii so zahraničnými tvorcami), mníchovské divadelné domy nesklamali.

Festival ako parazit

Nemecký divadelný festival SPIELART aktívne „objavuje“ mimoeurópsky kontext. Nejde o žiadny pokus o kultúrnu kolonizáciu, skôr je to snaha o nové perspektívy. SPIELART sa stará, aby bolo počuť aj doteraz nemé hlasy. Nie však národov a ani skupín, ale najmä jednotlivcov s ich osobnými príbehmi a skúsenosťami s nespravodlivosťou. Zaujíma sa o ich boj proti silovým štruktúram, stereotypom (vystihujúcejšie by bolo monotypom), „normálnosti“, tradíciám, majorite aj politickému systému.

Mono-Dublin

Napriek tomu, že Dublin Theatre Festival je prevažne prehliadkou domácej divadelnej scény, program pravidelne dopĺňa aj výber rôznorodých európskych inscenácií. Dramaturgia do medzinárodnej sekcie volí inscenácie, ktoré sú obsahom a formálnym spracovaním ojedinelé. Organizátori výber nelimitujú aktuálnosťou ich uvedenia, vďaka čomu môžu priniesť skutočne kvalitný program. Počas záverečných festivalových dní vyčnievali monodramatické divadelné formy, v ktorých tvorcovia reflektovali predovšetkým vlastnú identitu alebo samotné médium divadla.

4+4 dny v pohybu 2019 No.2: Cestou do skutočnosti

V dramaturgii programu 4+4 dny v pohybu sa tento rok dali nájsť viaceré žánrové a formálne postupy. Popri princípoch site-specific, stand-up comedy, grotesky a pohybového divadla, tu malo zastúpenie aj dokumentárne divadlo. Medzi umne štruktúrované diela so silnou výpoveďou patrili belgicko-brazílska produkcia Mining stories a performancia fínsko-egyptskej umelkyne Samiry Elagoz Cock, cock, who’s there? Obe mali schopnosť udržiavať s divákom vnútorný dialóg, ktorý pretrváva aj dlho po skončení predstavenia.

4+4 dny v pohybu 2019 No.1: V znamení rôznorodosti

Medzinárodný festival 4+4 dny v pohybu už po tretíkrát oživil Desfourský palác na Florenci. Tento rok na jeho oknách visel tematický nápis: Nikdo nemá nic, ktorý sa stal zjednocujúcim lajtmotívom pre výstavy, inštalácie aj site-specific projekty. Motto festivalu vyvoláva nekonečné množstvo otázok a reaguje na rýchlo sa meniace spoločenské, environmentálne, ale aj ekonomické zmeny, ktoré súvisia so západnou kultúrou.

Telá ImPulsTanzu 2019 – No. 1

Ak by sme hľadali kľúčové slovo pre 36. ročník viedenského festivalu ImPulsTanz, bolo by ním zrejme telo. Tento záver samozrejme nie je taký šokujúci, keďže stredobodom tanečného umenia vždy bolo a bude telo. S pretrvávajúcou premenou chápania toho, čo (súčasný) tanec je, sa však spája aj rôznorodosť nahliadania na telesnosť, rozmanitosť vnímania, zobrazovania tela v jeho fyzickej i symbolickej rovine. Tento aspekt sa zreteľne zrkadlil aj vo vybraných festivalových produkciách.

Zmes kvalitnej interpretácie aj nabubrenej účelovosti

Aj napriek postupnému a potupnému prehliadaniu ekonomických potrieb sa najstaršiemu európskemu festivalu ochotníckeho divadla Scénická žatva darí odolávať nešvárom dotačných tabuliek. 97. ročník možno nepreukázal výraznejší pokrok v oblasti kompozície mizanscén, režijného uchopenia, či dynamiky obrazov. Hlavným objektom môjho záujmu sa však stal text (či prípadne jeho absencia) a jeho dramaturgická interpretácia. Tá by v mnohých prípadoch popri profesionálnych kolegoch nielenže obstála, ale niekedy by aj prevýšila ich kvality. 

9 Tage Wach

Divadelní Flora vol. 1 - Nové impulzy z Nemecka i objavovanie kórejského súčasného tanca

V poradí už 23. ročník olomouckého festivalu Divadelní Flora spektakulárne otvorila nemecká inscenácia 9 dní hore (9 Tage wach) divadla Staatsschauspiel Dresden v réžii Sebastiana Klinka.

Dotyky a spojenia No.1

Martinský festival Dotyky a spojenia možno vnímať ako prehliadku najlepších slovenských inscenácií poslednej sezóny, keďže dramaturgický výber reflektuje prevládajúce trendy a témy daného obdobia. Súčasťou prvého dňa hlavného programu bola aj diskusia s kurátormi a kurátorkami slovenských divadelných festivalov, ktorí sa pokúsili tohtoročnú sezónu zhodnotiť a zosumarizovať. Hlavný program postupne ukázal, že divadelných tvorcov a tvorkyne výrazne zaujímala nielen otázka spravodlivosti, ale aj hľadania dôvodov súčasného stavu rozpoltenej spoločnosti.

Domáca, či svetová? Nová dráma/New drama 2018

Čo možno povedať o štrnástom ročníku festivalu Nová dráma/New drama? Časť programu, ktorej kvalitu mohli organizátori festivalu ovplyvniť, dopadla nadpriemerne, teoretická/sprievodná časť festivalu predstihla tú praktickú/hlavnú (a nie prvýkrát).

4+4 dny v pohybu očami Jakuba Molnára No.1

Jedným z ideových pilierov pražského festivalu 4+4 dny v pohybu je jeho každoročné sťahovanie z miesta na miesto. Okrem bohatého hlavného programu, ktorý prebieha najmä v Divadle Archa a v Divadle Ponec, si organizátori vyberú jedno miesto, ktoré sa pre daný ročník stane centrálnou baštou festivalu. Tentokrát sa kurátori po troch rokoch vrátili do takmer „neviditeľného“ (hlavne z hľadiska záujmov mesta) neoklasicistického Desfourského paláca. 

Stránky

Subscribe to RSS - festival