Peter Mazalán: Stále je vo mne tvorivá schizofrénia

Peter Mazalán je autor, režisér, scénograf, performer i producent v jednej osobe. Študoval operný spev na Vysokej škole múzických umení a architektúru na Slovenskej technickej univerzity, kde si urobil aj doktorát. Na oboch školách dnes aj učí, avšak na VŠMU namiesto na Hudobnej fakulte pôsobí na Katedre scénografie. Podobne rozmanité je aj portfólio jeho tvorby. V poslednom období uňho nad formálnymi experimentmi prevláda najmä záujem o tému autizmu či spoločenskej marginalizácie, ktorú mu do života vniesol autistický synovec Felix.

Peter Šavel: Umenie sa potrebuje vrátiť k rituálnosti

Tanečník a choreograf Peter Šavel sám seba opísal ako mix poeta, vedca, disciplinovaného remeselníka, naivného hravého dieťaťa, pragmatického „researchera“ a snového objavovateľa. Podľa mňa to úplne sedí, no v prvom rade je Peter Šavel umelec-inovátor, ktorý je ochotný riskovať a prinášať odvážne riešenia, a zároveň priateľ, ktorý je ochotný načúvať. Vidím nás, ako sedíme v Stromovke a rozoberáme milostné vzťahy, ako v Leviciach počas tvorivého procesu k dielu .Dotyk liečime naše vnútorné dieťa, ako prekonávame spoločne limity v Prešívané niťou aj v Kvint et Sense. Napriek tomu, že on teraz sedí v Bruseli a ja v Banskej Štiavnici, stretávame sa v online priestore, kde spolu hľadáme temporálne riešenia a prejasňujeme vízie.

Katarína Aulitisová: Vyhýbam sa „ľúbivým“ a rutinným projektom

Bratislavské bábkové divadlo už dlhodobo pôsobí v náhradných priestoroch a ukončenie tohto stavu je v nedohľadne. Napriek nevyhovujúcim podmienkam divadlo ponúka pôsobivé inscenácie pre širokú vekovú škálu divákov a zo zahraničných festivalov odchádza vždy aj s cenou. Inscenácia Príbehy stien bola súčasťou festivalu Divadelná Nitra 2019, na ktorom sa za 28 rokov dostalo slovenské bábkové divadlo do hlavného programu len druhýkrát. BBD doslova akcelerovalo po príchode novej umeleckej šéfky Kataríny Aulitisovej.

Laura Štorcelová (foto N. Pacherová)

Laura Štorcelová: Niekedy je to pekné a čisté, inokedy totálny punk

Cesta scénickej výtvarníčky Laury Štorcelovej k autorskému divadlu bola síce kľukatejšia, no zdá sa, že nevyhnutná. Dnes je súčasťou Divadla NUDE, ktoré si za vyše tri roky svojho pôsobenia získalo stabilné miesto na slovenskej nezávislej scéne. Laura sa okrem divadla venuje aj fotografickým projektom, no najradšej premýšľa nad priestorom v prítomnosti diváka.

foto R. Dranga

Tomáš Procházka: Momentálne nemôžem žiť na Slovensku

Režisér, autor, performer, drag queen, aktivista... Tomáša Procházku v našom priestore netreba špeciálne predstavovať. Isté obdobie ho bola plná scéna – nezávislá aj inštitucionálna, divadelná i tanečná. Potom sa presťahoval do Prahy a na rok sa tvorivo odmlčal. Stretli sme sa pri nedeľnej káve, 8. marca, na Medzinárodný deň žien a deň predtým, ako slovenskú kultúru ochromil koronavírus. Vraj sa chce presťahovať na Island, hnevá ho nedostatok priestorov pre nezávislé platformy ako je Miesto M, všetci sme Heda Gablerová a Slovensko by sa už mohlo spamätať...

Katarína Caková (foto archív K. Cakovej)

Katarína Caková: Niekedy stačí malý fragment, trošku krásy, mágie alebo človečenstva

Výtvarníčka Katarína Caková vytvára podmanivé figúry s prepracovanými tvárami a do scénografickej tvorby vnáša špecifickú vizuálnu poetiku. Do slovenského divadelného diania vstúpila pozvoľna, prácou s nezávislým Divadlom Pôtoň. Výpravou najnovšej inscenácie banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí Tajomný maják svoju pozíciu scénografky upevňuje.

Daša Krištofovičová (foto archív D. Krištofovičovej)

Daša Krištofovičová: Humor je lepšia cesta

Vyrastala na predstaveniach Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. Študovala tvorbu hračiek a dekoratívnych predmetov a aj keď neskôr chcela ísť na maľbu, napokon zvíťazila bábkarská scénografia. To jej však tiež nestačilo, a tak sa v poslednom období venuje aj réžii a autorskej tvorbe. Či už je to činohra alebo bábkové divadlo, inscenácie pre deti či dospelých, Daša Krištofovičová vždy tvorí so špecifickou výtvarnou poetikou, zmyslom pre humor, s nadhľadom i sebairóniou.

Martin Talaga (foto archív M. Talagu)

Martin Talaga: Snažím sa nebrať príliš vážne

Slovenský performer, tanečník a choreograf Martin Talaga pôsobí prevažne na českej scéne. Vytvoril tu už niekoľko úspešných autorských projektov a ako interpret má za sebou aj spoluprácu s Novou scénou Národného divadla Praha či súbormi Spitfire Company a Verte Dance. Svoj najnovší projekt Total Eclipse of the Heart, v ktorom tematizuje telo a sexualitu, predstavil v decembri v pražskom divadle Ponec a vzbudil ním rôznorodé reakcie.

Nela H. Kornetová (z performancie My own private picture, foto archív súboru T.I.T.S.)

Nela H. Kornetová: Bojujeme proti klišé tradičních rozdělení

Festival Drama Queer tento rok vo svojom programe uviedol širokú škálu žánrov a umeleckých druhov. Popri klasickej činohre a pohybovom divadle predstavil aj audiovizuálnu performanciu medzinárodnej skupiny T.I.T.S. s názvom Tumor – karcinogénna romanca. Vedúcou osobnosťou tohto zoskupenia je performerka Nela H. Kornetová, ktorá sa po štúdiu fyzického divadla na brnianskej JAMU a absolvovaní Norwegian Theatre Academy venuje najmä tvorbe rozmanitých scénických tvarov, vždy s originálnym pohľadom na aktuálne témy. 

Divadlá búrajú aj najlepším...

Tri nezávislé súbory, Divadlo Petra Mankoveckého, GAFFA a Uhol_92, po svojpomocnej rekonštrukcii otvorili ešte vo februári nový divadelný priestor – Miesto M. Ešte skôr, ako tu stihli uskutočniť prvú premiéru, doslova po pár dňoch, sa rozhodli pivnicu na Mickiewiczovej opustiť. Idea, vízia, dramaturgia, a tiež tento „minizväz“, zdá sa, prežijú aj kolízie. Na otázky odpovedala zástupkyňa Uhol_92 Alžbeta Vrzgula a členovia DPM Šimon Ferstl a Lenka Libjaková.

Šimon Ferstl (foto E. Bistika)

Šimon Ferstl: Drzosť je začať a pokora realizovať

Divadlo Petra Mankoveckého je v mnohom netradičné. Okrem toho, že ho založila partia absolventov jedného ročníka herectva Vysokej školy múzických umení, pre každú inscenáciu volí súbor iného režiséra a nový, zväčša nedivadelný, priestor. Ani žánrovo nie je DPM žiadnym puritánom, vyskúšalo už všeličo. Autorské či imerzné divadlo, divadelný horor, performatívne, pohybové i diskusné koncepty. Navyše, na čele skupiny nestojí riaditeľ, ale principál – Šimon Ferstl.

Matěj Nytra s Luciou Andelovou v inscenácii Vernisáž (foto K. Barvířová)

Matěj Nytra: Rozhodně ne směrem k jednoznačnosti

V podzemnom priestore obchodnej pasáže Alfa v Brne sídli už niekoľko rokov vcelku malé, no o to významnejšie HaDivadlo. Jeho dramaturgom a zároveň i spoluautorom najnovšieho projektu 68, ktorý jednoznačne zapadá do sezóny s názvom Věčný návrat – Krize budoucnosti, je Matěj Nytra. Spoločne s režisérom Janom Antonínom Pitínským vytvorili inscenáciu, ktorá prepája udalosti roku 1968 v Československu s udalosťami vo Francúzsku, ale i so súčasnou situáciou v Európe, a svojím charakterom prekračuje hranice spomienkovej slávnosti.

Lucia Kašiarová (foto: archív Lucie Kašiarovej)

Lucia Kašiarová: Studio ALTA je samostatný organický ekosystém

Kto by nepoznal pražské Studio ALTA. Nenápadne schované v holešovických halách, nápadne príťažlivé svojou všestrannou činnosťou. Zakladateľkou a riaditeľkou multifunkčného kultúrneho centra, ktoré tento rok slávi okrúhle výročie, je slovenská tanečnica a tvorkyňa Lucia Kašiarová. ALTA je vo svojich desiatich rokoch v rozpuku, funguje ako platforma pre občianske, komunitné a v neposlednom rade aj umelecké aktivity. Koncom októbra sa tu uskutoční už deviaty ročník festivalu slovenského súčasného tanca HYBAJ HO!.

Ivo Dobrovodský, Andrej Kabal foto MLOKi

Chýba nám bod, kam by sa ľudia mohli vracať

Ivo Dobrovodský a Andrej Kabal patria ku kolektívu kurátorov projektu Batyskaf. Za tri roky toho stihli „ajajáj“. Našli priestor, rozbehli priestor, vybudovali komunitu, prišli o priestor, a založili virtuálnu platformu Projekt Batyskaf. V rámci nej zorganizovali viac ako stovku akcií po celej Bratislave. Stali sa pevnou súčasťou undergroundu, a všetkým, ktorí sú ochotní vymetať s nimi známe kluby, kultúrne centrá aj „nekultúrne“ zákutia, ponúkajú literárne a divadelné experimenty, okrajové hudobné žánre aj „parties“. Asi o týždeň k nim pribudne aj nultý ročník festivalu v Starej sýpke v Čunove pod príznačným názvom Batyskaf 000.

Marika Smreková

Marika Smreková: Rozhodli sme sa, že my pôjdeme za divákom, nie divák za nami

Daleko na severovýchodě Slovenska ve Staré Ľubovni se již po sedmé chystá komunitní festival o multikulturalitě UM UM. Jedna z jeho organizátorů, mladá slovenská režisérka Marika Smreková svou tvorbou vyvolává otázky o národnostní identitě Slováků a „nepochopitelném“ současném umění na úplné periferii kulturního dění. Nejen do místního Kina Tatra se každý rok sjedou performeři, hudebníci a výtvarníci z různých koutů světa, aby během dvou týdnů vytvořili na základě ročního výzkumu sice jednorázové, ale o to intenzivnější projekty.

Stránky

Subscribe to RSS - Rozhovor