O. Frljić: BALKAN MACHT FREI (foto L. Horký, O. Hruška)

Tekuté reflexie z festivalu Divadelní Flora Olomouc No.1: Tekuté identity

Európa ani zvyšný svet už dávno nestojí osve. Ako v minulosti, tak i dnes, jedna krajina ovplyvňuje druhú. Spomeňme si len na to, ako celá Európa v napätí a netrpezlivo čakala na výsledky volieb v Holandsku a neskôr vo Francúzsku. Téma 21. ročníka olomouckej Divadelnej Flóry „Tekutá Európa“ sa preto prirodzene vkradla do obsahu i do formy festivalových produkcií.

Boh je DJ | Foto: R. Ferstl, zdroj: www.novadrama.sk

Nová dráma, nové tváre, nové priestory

Štvrtý festivalový deň už znesie aj trochu sumarizovania. Napadá mi všeličo. Napríklad, že divadlo expandovalo aj do nedivadelných priestorov. Procházkove čajky a iné zvery dvakrát zaviedli festivalových divákov do podzemného bunkra pod hradnou skalou.

ĽUDIA.LEVY.ORLY.JARABICE. / scény zo života umeleckého podľa APČ | Foto: R. Dranga, zdroj: www.novadrama.sk

Tam, kde zlyhá párty, „zachráni“ to vojna. Alebo snáď život?

Škoda, že prvý festivalový deň Novej drámy 2017 nevyvrcholil opojnou párty v Subclube. Predstavenie Ľudia.Levy.Orly.Jarabice sa odvíjalo skôr ako znudeno-depresívne čechovovské popoludnie. Okolo baru trochu bezradne postávajú účastníci akejsi privátnej žúrky.

J. Bako a kol: MY___ (foto: R. Dranga)

Bábkarskí režiséri, pekanový pletenec a trocha kávy

Ak ste srdcom východniar(ka) a dušou teatrologička, viete, že cestu do rodného mesta netreba premrhať a je dobré ju využiť na zastávky v slovenských divadlách. Jazda zo západu na východ kvôli oslave babkinej osemdesiatky môže priniesť aj onakvejšie zážitky ako kávu a pekanový pletenec na diaľničnom odpočívadle v Tekovských Nemciach.

Festival Pro-téza 2016: silný, priemerný aj úplne slabý večer

Tri zážitky z tohtoročnej Pro-tézy som hneď v titule označkovala podľa ich (ne)kvality. Hovoriť o dramaturgii festivalu by bolo ťažšie, pretože výber bol tentoraz voľnejší. No ak je výsledkom rozmanitosť tém, divadelných postupov a rôznorodosť diváckych zážitkov, potom hádam môžeme prestať byť priveľmi prísni a radšej sa môžeme z ponuky radovať. A ja som sa z dvoch tretín veru aj tešila – ako kritička, aj ako diváčka.

V Plzni tento rok remíza

Víkendový program Medzinárodného festivalu Divadlo Plzeň 2016 sa už podobne ako predchádzajúce festivalové dni niesol skôr v pokojnej atmosfére. Divákov opäť nakŕmil kvantitou aj kvalitou a ponúkol (iste reprezentatívnu) vzorku úrody českého divadelníctva. Nedošlo však na žiadnu senzáciu, za ktorou sme si už do Plzne zvykli cestovať.

Plzenský pohľad na súčasné divadlo Poľska, Maďarska a Ruska

Do Plzne sa oplatí zájsť kvôli pivovaru, kvôli ZOO, aj kvôli divadlu. Festival Divadlo je v tomto smere určite najväčším lákadlom. Septembrový termín je navyše ideálny, po letnom absťáku sa tu dá zažiť za pár dní pomerne veľa českých inscenácií, festival sa dá vnímať ako akýsi český showcase. Napriek tomu nikdy nezabúda ani na príťažlivých hostí zo zahraničia – Slovenska, Maďarska, Poľska či Ruska.

Divadelná Nitra 2016 – radosť i neradosť

Kritika, ktorý chce zachytiť posledné predstavenie Divadelnej Nitry, môže zastaviť aj detail. Napríklad to, že sa nezmestí do autobusu smer NR. Svedčí to ale o tom, že kritik:

1) existuje,

2) na Divadelnú Nitru chodí rád a chce chodiť,

 ... možno je len trochu ťuťmák.

Toľko na margo poslednej rannej debaty, ktorá symbolicky každoročne na Divadelnej Nitre pochováva existenciu slovenskej divadelnej reflexie. O syndróme permanentných kríz kritiky písala kolegyňa (aj kritička) Martina Mašlárová vo svojej vcelku pútavej diplomovej práci. Stojí to za prečítanie.

Náukobeh slovenčini

Bábkarská Bystrica – deň piaty a posledný – Dovidenia v roku 2018

V utorkové upršané ráno nás autobus vezie kľukatými cestičkami cez stredoslovenské dedinky na Hrad Modrý Kameň, kde sa nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž