Wim Vandekeybus: Mockumentary of a Contemporary Saviour (foto  D. Willems)

ImPulsTanz: Impulzy anti-mainstreamu

Súčasný tanec je ako premenlivý búrkový oblak. Ak aj niekto povie, že vyzerá ako ovca, náhle uvidí čosi celkom iné. Rozmanitý žáner zahŕňa okrem tanca aj veľkú skupinu performatívnych produkcií. Aj preto sa v letných mesiacoch na viedenskom festivale ImPulsTanz nestretli len diela, ktoré by ste do kolónky súčasný tanec zaradili automaticky, ale aj tie vyhrotenejšie a provokatívnejšie.

fotoarchív festivalu

Tretia senecká kultúrna jeseň

Heslo tretieho ročníka Slnečného festivalu v Senci odrážalo chuť priniesť kultúru do všetkých kútov mesta. A tak sa počas dvoch septembrových dní v meste rozpútala kultúrna smršť. Organizátori zaplnili každý kút divadlom, hudbou a hrami. Celé podujatie s podtitulom Festival pouličného a bábkového divadla bolo určené hlavne rodinám s deťmi, avšak jeho všestrannosť oslovovala aj iné skupiny návštevníkov.

A. Bartis: Klid  (foto archív festivalu)

Z festivalu Divadlo Plzeň, No.1: Doba sa vymkla z kĺbov. A z nás sú šialenci

Plzeňský festival Divadlo by sa mohol označiť za prehliadku najlepšieho divadla krajín Vyšehradskej štvorky. Okrem českých inscenácií sa o najväčšie zážitky aj tento rok postarali maďarské, rumunské a poľské divadlá. Témou, ktorá prepojila tieto inscenácie, je šialenstvo ako výraz (dnešného) sveta verzus šialenstvo v nás.

To je on (foto R. Dranga)

Ochotníci v hlavnej dedine

Netreba si klamať – slovné spojenie ochotnícke divadlo evokuje u časti spoločnosti ešte stále hlavne mäkké ľ, kroje, junákov z Matice a tety z osvety. Môže to znieť ako najotrepanejšie a nepravdivé klišé, no vedel by som vám rozprávať o stretnutiach s kultúrnymi manažérkami a manažérmi a o ich skreslených predstavách o tejto časti našej divadelnej kultúry. Aj z tohto dôvodu je dobre, že v priestoroch bratislavskej A4-ky sa po tretíkrát uskutočnil festival Ochotníci, ktorý má ambíciu priniesť malú ukážku neprofesionálnej tvorby do hlavného mesta. 

Štyri večery so svetovým divadlom

Suverénne patriť do kontextu európskeho divadla je naším legitímnym, i keď stále akoby trochu nesmelým želaním. Festival Eurokontext.sk, ktorý v priestoroch SND ponúka vedľa seba zážitky z (výberu) domáceho repertoáru a hosťujúce zahraničné tituly, stále nie je kasovým trhákom, skôr len lákadlom pre určitý okruh poučených i odborných divákov. A je to predovšetkým pocit sviatočnosti z návštevy cudzích súborov, ktorý robí z festivalu atraktívny formát.

Stále draví mladí levi

Mladi levi je názov medzinárodného divadelného festivalu, ktorý sa každoročne koná v Ľubľane. Jeho usporiadateľom je nezisková organizácia Bunker a jeho epicentrom sú priestory starej elektrárne neďaleko centra mesta. Posledné dni leta je tak v Slovinsku možné stráviť nielen lenivým povaľovaním sa pri mori či prechádzkami v krásnej prírode, ale aj sledovaním horúcich noviniek zo svetového performatívneho umenia.

Poľská ulica, miesto, kde sa písala história alebo Divadlo solidárnosti

Gdanský festival pouličných a outdoorových divadiel FETA sa dramaturgicky zameriava na zachovanie tradície pouličného divadla, na druhej strane skúma jeho experimentálne podoby. Štyri festivalové dni (13. – 16. júla) ponúkli dynamický program od popoludnia až do neskorej noci. Predstavilo sa 32 inscenácií z ôsmich štátov Európy. Odohrávali sa v mestských častiach Starého predmestia a Dolného mesta Gdanska, ktorých priestory poskytujú ojedinelé podmienky pre pouličné umenie. Divadlo sa hralo v parkoch, na školských dvoroch, na verejných betónových ihriskách, dokonca aj vo vode. Najmagickejšou kombináciou bolo spojenie holandskej inscenácie The Pacifists s hracím priestorom pred budovou, ktorá bola zničená počas druhej svetovej vojny.  

KioX, deň štvrtý: Sloboda a hranice nového diváka

Pred odchodom z Kiox-u dostal každý na rozlúčku certifikát nového diváka a mohol si poskočiť od radosti v Inhabiting the Space. Tradičný improvizačný formát festivalu dal bodku za chlapčensko-dievčenským duom Terezy Ondrovej a Petra Šavela Boys Who Like to Play With Dolls. Táto inscenácia bola jedným z vrcholných zážitkov jubilejného ročníka zrejme najexperimentálnejšieho divadelného festivalu na Slovensku.

KioX, deň druhý - Manipulácia v každodenných interakciách

Druhý festivalový deň žilinského Kiosku sa čiastočne niesol v duchu snahy tvorcov vypovedať o nátlaku, ktorý ovplyvňuje ľudské konanie a vnímanie okolitého sveta. Môže byť fyzický aj psychický, úmyselný či človekom nepremožiteľný, zakaždým však na nás zanechá nezmazateľné stopy.

KioX, deň prvý - beznádej i radosť z pozitívnej energie

Už úvodné predstavenie festivalu, Princípy newspeaku, bolo pre mnohých ťažko stráviteľným intelektuálnym chlebíčkom. Pred divákom sa po ňom začali otvárať existenciálne otázky o budúcnosti ľudstva. Majestátny priestor Novej synagógy ale narušil dielu základnú koncepciu väzenia, stiesnenosti a hlavne zvádzania divákov k činnosti. Tí šikovnejší totiž mohli z dobrého uhla sledovať celé predstavenie naraz a nemuseli sa rozhodovať, čomu budú v danej chvíli venovať pozornosť. Tento duchovný svätostánok zároveň poukázal na nové možnosti interpretácie diela (vďaka svojej akustike priam metafyzické možnosti, hlavne pri replikách s náboženským obsahom).

Bábková Žilina 2017

Živá a zdravá, prosperujúca a perspektívna Bábková Žilina

Model bienálnych striedajúcich sa bábkarských festivalov priniesol po minuloročnej okrúhlej 20. Bábkarskej Bystrici s výborným konceptom „Tour“ (viď príslušné mlokizdatové články) tento rok v máji ďalšie jubileum – 5. ročník festivalu Bábková Žilina.

Dotyky a spojenia 2017 očami Lucie Lejkovej

Uzavreli sme sezónu Anny Frankovej. Tak ako viaceré (nielen divadelne orientované) periodiká, aj hlavný program festivalu Dotyky a spojenia 2017 logicky odrážal tento fenomén. Minimaratón javiskových adaptácií Denníka Anny Frankovej si v Martine užili asi najmä divadelne odolnejší diváci. Predsa len sledovať neľahké osudy, ktoré dielo opisuje trikrát v priebehu dvoch dní, nemusí byť pre každého. Festival, ktorý predstavuje špecifický vesmír, si však tento „luxus“ môže dovoliť. A je dobré, že tak aj jeho organizátori urobili.

Dotyky a spojenia 2017 očami Lucie Galdíkovej

Druhej polovici festivalu dominovali okrem Anien Frankových aj inscenácie z prešovských divadiel: Posadnutí, Deň, keď zomrel Gott a Eugen Onegin. Súčasťou festivalového programu boli už tradične Kritické platformy. Okrem samotného hodnotenia inscenácií sa počas diskusií objavili aj rôzne teatrologické otázky. Napríklad ako dnes vyzerá autentické herectvo a ktorý súbor by mohol byť jeho predstaviteľom. Pre mňa osobne to boli práve prvé dva spomínané hlasy z „východu“.

Dotyky a spojenia 2017 očami Zuzany Šnircovej

Už po trinásty rok myslel festival Dotyky a spojenia aj na mladších divákov. Každoročne sa snaží vybrať, okrem „naj“ inscenácií pre dospelých, aj tie „naj“ pre deti. Organizátori si uvedomujú, že diváka je potrebné vychovávať od malička, a tak ho hneď kŕmia kvalitou. Tento rok festival uviedol viacero inscenácií, ktoré využívajú v príbehu motív putovania a návratu k východiskovému bodu. Putovať za niečím a niekým je v príbehoch pre deti bežný jav, výnimočným ho môže ale urobiť zaujímavé spracovanie. Dôkazom sú predovšetkým pozoruhodne poňaté dramatizácie, ktoré sa na festivale predstavili od utorka do štvrtka.

I. Uhlířová – V. Mašek: Mimo zápis (foto L. Horký. O. Hruška)

Tekuté reflexie z festivalu Divadelní Flora Olomouc No.3: Exkurzia do sveta divadelného hipstera

Súčasťou dramaturgie festivalu Divadelní Flora je už tradične profil jednej z popredných českých divadelných scén. Tento rok sa pozície zhostilo pražské Studio Hrdinů, ktoré najmä prostredníctvom autorských projektov kriticky reflektuje znepokojujúce dianie v dnešnej spoločnosti. Vybrané inscenácie vypovedali o obavách tvorcov z desivého stavu (nielen) domácej politiky, o otázke národnej identity či o sústavne narastajúcej závislosti človeka na konzumnom spôsobe existencie.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž