To je on (foto R. Dranga)

Ochotníci v hlavnej dedine

Netreba si klamať – slovné spojenie ochotnícke divadlo evokuje u časti spoločnosti ešte stále hlavne mäkké ľ, kroje, junákov z Matice a tety z osvety. Môže to znieť ako najotrepanejšie a nepravdivé klišé, no vedel by som vám rozprávať o stretnutiach s kultúrnymi manažérkami a manažérmi a o ich skreslených predstavách o tejto časti našej divadelnej kultúry. Aj z tohto dôvodu je dobre, že v priestoroch bratislavskej A4-ky sa po tretíkrát uskutočnil festival Ochotníci, ktorý má ambíciu priniesť malú ukážku neprofesionálnej tvorby do hlavného mesta. 

Štyri večery so svetovým divadlom

Suverénne patriť do kontextu európskeho divadla je naším legitímnym, i keď stále akoby trochu nesmelým želaním. Festival Eurokontext.sk, ktorý v priestoroch SND ponúka vedľa seba zážitky z (výberu) domáceho repertoáru a hosťujúce zahraničné tituly, stále nie je kasovým trhákom, skôr len lákadlom pre určitý okruh poučených i odborných divákov. A je to predovšetkým pocit sviatočnosti z návštevy cudzích súborov, ktorý robí z festivalu atraktívny formát.

Stále draví mladí levi

Mladi levi je názov medzinárodného divadelného festivalu, ktorý sa každoročne koná v Ľubľane. Jeho usporiadateľom je nezisková organizácia Bunker a jeho epicentrom sú priestory starej elektrárne neďaleko centra mesta. Posledné dni leta je tak v Slovinsku možné stráviť nielen lenivým povaľovaním sa pri mori či prechádzkami v krásnej prírode, ale aj sledovaním horúcich noviniek zo svetového performatívneho umenia.

Poľská ulica, miesto, kde sa písala história alebo Divadlo solidárnosti

Gdanský festival pouličných a outdoorových divadiel FETA sa dramaturgicky zameriava na zachovanie tradície pouličného divadla, na druhej strane skúma jeho experimentálne podoby. Štyri festivalové dni (13. – 16. júla) ponúkli dynamický program od popoludnia až do neskorej noci. Predstavilo sa 32 inscenácií z ôsmich štátov Európy. Odohrávali sa v mestských častiach Starého predmestia a Dolného mesta Gdanska, ktorých priestory poskytujú ojedinelé podmienky pre pouličné umenie. Divadlo sa hralo v parkoch, na školských dvoroch, na verejných betónových ihriskách, dokonca aj vo vode. Najmagickejšou kombináciou bolo spojenie holandskej inscenácie The Pacifists s hracím priestorom pred budovou, ktorá bola zničená počas druhej svetovej vojny.  

KioX, deň štvrtý: Sloboda a hranice nového diváka

Pred odchodom z Kiox-u dostal každý na rozlúčku certifikát nového diváka a mohol si poskočiť od radosti v Inhabiting the Space. Tradičný improvizačný formát festivalu dal bodku za chlapčensko-dievčenským duom Terezy Ondrovej a Petra Šavela Boys Who Like to Play With Dolls. Táto inscenácia bola jedným z vrcholných zážitkov jubilejného ročníka zrejme najexperimentálnejšieho divadelného festivalu na Slovensku.

KioX, deň druhý - Manipulácia v každodenných interakciách

Druhý festivalový deň žilinského Kiosku sa čiastočne niesol v duchu snahy tvorcov vypovedať o nátlaku, ktorý ovplyvňuje ľudské konanie a vnímanie okolitého sveta. Môže byť fyzický aj psychický, úmyselný či človekom nepremožiteľný, zakaždým však na nás zanechá nezmazateľné stopy.

KioX, deň prvý - beznádej i radosť z pozitívnej energie

Už úvodné predstavenie festivalu, Princípy newspeaku, bolo pre mnohých ťažko stráviteľným intelektuálnym chlebíčkom. Pred divákom sa po ňom začali otvárať existenciálne otázky o budúcnosti ľudstva. Majestátny priestor Novej synagógy ale narušil dielu základnú koncepciu väzenia, stiesnenosti a hlavne zvádzania divákov k činnosti. Tí šikovnejší totiž mohli z dobrého uhla sledovať celé predstavenie naraz a nemuseli sa rozhodovať, čomu budú v danej chvíli venovať pozornosť. Tento duchovný svätostánok zároveň poukázal na nové možnosti interpretácie diela (vďaka svojej akustike priam metafyzické možnosti, hlavne pri replikách s náboženským obsahom).

Bábková Žilina 2017

Živá a zdravá, prosperujúca a perspektívna Bábková Žilina

Model bienálnych striedajúcich sa bábkarských festivalov priniesol po minuloročnej okrúhlej 20. Bábkarskej Bystrici s výborným konceptom „Tour“ (viď príslušné mlokizdatové články) tento rok v máji ďalšie jubileum – 5. ročník festivalu Bábková Žilina.

Dotyky a spojenia 2017 očami Lucie Lejkovej

Uzavreli sme sezónu Anny Frankovej. Tak ako viaceré (nielen divadelne orientované) periodiká, aj hlavný program festivalu Dotyky a spojenia 2017 logicky odrážal tento fenomén. Minimaratón javiskových adaptácií Denníka Anny Frankovej si v Martine užili asi najmä divadelne odolnejší diváci. Predsa len sledovať neľahké osudy, ktoré dielo opisuje trikrát v priebehu dvoch dní, nemusí byť pre každého. Festival, ktorý predstavuje špecifický vesmír, si však tento „luxus“ môže dovoliť. A je dobré, že tak aj jeho organizátori urobili.

Dotyky a spojenia 2017 očami Lucie Galdíkovej

Druhej polovici festivalu dominovali okrem Anien Frankových aj inscenácie z prešovských divadiel: Posadnutí, Deň, keď zomrel Gott a Eugen Onegin. Súčasťou festivalového programu boli už tradične Kritické platformy. Okrem samotného hodnotenia inscenácií sa počas diskusií objavili aj rôzne teatrologické otázky. Napríklad ako dnes vyzerá autentické herectvo a ktorý súbor by mohol byť jeho predstaviteľom. Pre mňa osobne to boli práve prvé dva spomínané hlasy z „východu“.

Dotyky a spojenia 2017 očami Zuzany Šnircovej

Už po trinásty rok myslel festival Dotyky a spojenia aj na mladších divákov. Každoročne sa snaží vybrať, okrem „naj“ inscenácií pre dospelých, aj tie „naj“ pre deti. Organizátori si uvedomujú, že diváka je potrebné vychovávať od malička, a tak ho hneď kŕmia kvalitou. Tento rok festival uviedol viacero inscenácií, ktoré využívajú v príbehu motív putovania a návratu k východiskovému bodu. Putovať za niečím a niekým je v príbehoch pre deti bežný jav, výnimočným ho môže ale urobiť zaujímavé spracovanie. Dôkazom sú predovšetkým pozoruhodne poňaté dramatizácie, ktoré sa na festivale predstavili od utorka do štvrtka.

I. Uhlířová – V. Mašek: Mimo zápis (foto L. Horký. O. Hruška)

Tekuté reflexie z festivalu Divadelní Flora Olomouc No.3: Exkurzia do sveta divadelného hipstera

Súčasťou dramaturgie festivalu Divadelní Flora je už tradične profil jednej z popredných českých divadelných scén. Tento rok sa pozície zhostilo pražské Studio Hrdinů, ktoré najmä prostredníctvom autorských projektov kriticky reflektuje znepokojujúce dianie v dnešnej spoločnosti. Vybrané inscenácie vypovedali o obavách tvorcov z desivého stavu (nielen) domácej politiky, o otázke národnej identity či o sústavne narastajúcej závislosti človeka na konzumnom spôsobe existencie.

Dotyky a spojenia 2017 očami Zuzany Ferusovej

Festival sa skončil, môžeme bilancovať. Z toho, čo som videla, som si vytvorila vlastný rebríček – tituly v ňom radím od najsilnejšieho pozitívneho zážitku po opačný koniec škály: 1.-2. Persona, Kráľ; 3. Túžba po nepriateľovi; 4. Únos Európy; 5. Vojna nemá ženskú tvár; 6. Ťapákovci.

Verím, že na nevzrušené pritakanie alebo aj vášnivé rozčúlenie niektorým čitateľom stačí môj príspevok prečítať potiaľto. Ak vás zaujíma moje zdôvodnenie, čítajte ďalej.

O. Frljić: BALKAN MACHT FREI (foto L. Horký, O. Hruška)

Tekuté reflexie z festivalu Divadelní Flora Olomouc No.1: Tekuté identity

Európa ani zvyšný svet už dávno nestojí osve. Ako v minulosti, tak i dnes, jedna krajina ovplyvňuje druhú. Spomeňme si len na to, ako celá Európa v napätí a netrpezlivo čakala na výsledky volieb v Holandsku a neskôr vo Francúzsku. Téma 21. ročníka olomouckej Divadelnej Flóry „Tekutá Európa“ sa preto prirodzene vkradla do obsahu i do formy festivalových produkcií.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž