Mosný mládenca príhody a skúsenosti No. 3

Kde bolo, tam bolo, v kraji za siedmimi horami, siedmimi dolinami, kde sa piesok lial a voda sa sypala a kam trvá cesta vlakom asi toľko ako Karamazovovci v SND, bolo jedno mesto. Kráľovské mesto, ktoré si žilo svojím vlastným kráľovským životom. Platili v ňom aj iné zákony, najmä tie gramatické. Jeho obyvateľom bolo odjakživa jedno, či si objednajú dve alebo „dva piva“, na stôl vždy dorazili pivá štyri a k tomu dva rumy.

Mosný mládenca príhody a skúsenosti No. 2

Šťastné a v****é Vianoce! 

Dávno, keď som ešte len začínal s písaním príspevkov do internetového „všehomíru“, som si dal predsavzatie, že každá moja glosa bude mať istú formu. Toto je moja tretia a už teraz viem, že bude zdeformovaná. Čo už. Slávny, úspešný, uznávaný a bohatý fejsbukový glosátor asi nebudem, ale ako moja stará mať hovorí: Byť úspešným na Facebooku je to isté, ako byť bohatý v Monopoloch.“ Volím teda taktiku: píš, ako p*čuješ.

Mosný mládenca príhody a skúsenosti

Milá redakcia, prosím o uverejnenie inzerátu v sekcii HĽADÁM. Vopred ďakujem.Venujem sa divadlu, zväčša nezávislému. Hľadám: vnútorný pokoj, uznanie, turecký med, ktorý sa tak príjemne lepí na zuby, no najmä hľadám PRIESTOR. Divadelný priestor v Bratislave a okolí. Dlho sa odhodlávam odoslať tento inzerát, ale verím, že moje nekonečné hľadanie bude mať raz úspešný koniec

Orango a Antiformalistický jarmark

Slávy dcéra Sláva – nevšedne talentovaná režisérka

Priznávam sa bez mučenia, že na opery nechodievam pravidelne. Boli dokonca časy, keď som nahlas povedala (počas štúdia estetiky!), že opera je zatuchnuté zvetrané umenie minulosti, ktoré prežilo v konzervovanej podobe.

Ako pomôcť slovenskej dráme a dramatikom „v kríze“? Prestaňte snívať o spasiteľovi, dramatici sú medzi nami

V nedávnom rozhovore som dostala od redaktorky otázku, či sa slovenskej dráme a dramatikom darí, lebo jej sa zdá, že je to z roka na rok lepšie. Nevedela som v rýchlosti odpovedať. Renesancia súčasnej slovenskej drámy u nás ešte stále nevypukla. Debutovala som v roku 2007 a moja prvotina Havaj bola uvedená v roku 2011. Naposledy uviedlo moju hru slovenské kamenné divadlo (odhliadnuc od adaptácií a hier pre deti a mládež) v roku 2012. Obe hry sa dodnes, i keď už na míle utekajúc od svojej pôvodnej podoby, hrajú. Darí sa teda súčasnej dráme? Aké sú požiadavky na slovenského dramatika? A kto vás musí za dramatika (dramatičku) označiť, aby vás slovenská divadelná obec aj začala tak vnímať?

Môj kamarát rektor – fiktívne stretnutie za okrúhlym stolom

Sedím s mojím kamarátom rektorom za stolom a len tak sa rozprávame. Poznáme sa už dlho, veľmi dlho, ešte z čias keď som ja bola „iba“ choreografkou a on „iba“ režisérom a nie ako teraz, keď on rektoruje a ja riaditeľujem.
Tak si teda sedíme, rozprávame sa a tu on náhle prevraví:
Vážim si tvoju prácu, viem ako ju máš rada a ako pre ňu horíš, ale prepáč, musím napísať, že sa rovná smrti, navštíviť vaše produkcie... 

Na východ od raja? No.1

Prečo písať o východe? O paralelnej kultúre rozvíjajúcej sa za jednookým tunelom Branisko? Hovorím si, že možno už aj stačilo, možno všetko podstatné o východe už bolo povedané, zbytočne polarizujeme, mátame aj tak zmätenú slovenskú identitu, živíme nezdravý lokálpatriotizmus a východniarsky stereotyp a gýč.

Subscribe to RSS - Glosa