MLOKi

O symbióze, ruských tankoch a pohlavných údoch

Dezorzovo lútkové divadlo patrí medzi naše najšpecifickejšie súbory. Má jasne definovanú poetiku i dramaturgiu: Slovensku navracajú bábkové divadlo pre dospelých, a to s jedinečnou dávkou krčmového punku. Najmä inscenácie DesperanduľaPerún, hrom bezbožných považujem za výkladnú skriňu slovenského humoru (minimálne) po roku 2000.

Doteraz „dezorzi“ preberali rôzne popkultúrne a rozprávkové či mytologické motívy, ktoré následne vo svojich libretách parodizovali. Lenže tentokrát pracovali s textom, ktorý už sám osebe hyperbolou a paródiou je. S Kráľom Ubu Alfreda Jarryho. Výsledkom je inscenácia, pri ktorej dochádza k zvláštnej symbióze medzi charakterom textu a poetikou súboru.

Fekálna fraška (ako znie podtitul inscenácie) vznikla v súlade so zámerom autora zhodiť z piedestálu všetkých kráľov, všetky vznešené tragédie a historické hry, v ktorých vystupovali, všetku honosnosť moci, ktorú okolo seba potrebovali a potrebujú vytvárať vládcovia krajín v časoch Shakespeara, Jarryho, aj Dezorzovho lútkového divadla. Autor a tvorcovia sa preto stretávajú v mnohých bodoch. Spoločným prvkom je záľuba v telesnosti, hoci je pravda, že dramatik má predsa len o čosi viac v obľube vyprázdňovanie, kým súboru sú bližšie pohlavné orgány. Oboje sa symbolicky spája vo výstupoch, keď z bábky predstavujúcej Tatka Ubu vychádza zelenkastý pás, ktorý môže rovnako predstavovať kráľov pohlavný úd, ako aj exkrement. Popritom je aj palicou, telefónom, atď. Pokiaľ ide o bábky a predmety využité na scéne, inscenácia pracuje v troch líniách. Najpočetnejšie sú zastúpené marionety. Gejza Dezorz ich v inscenáciách svojho súboru využíva najradšej. Umožňujú mu vytvoriť správny chaos, v ktorom bábky lietajú zhora nadol, pred kulisami aj za nimi, a popritom všetkom priznávať odkrytých hercov. Mamku a Tatka Ubuovcov zas stvárňuje autor scény a bábok Von Dubravay prostredníctvom látkových maňušiek. Popri ovládateľnej tvári a očných buľvách dávajú hercom možnosť odhaľovať spomínané pohlavné orgány. Osobne mi bábky najmä tvárami pripomínali český prezidentský pár manželov Zemanovcov, no pravdepodobne ide skôr o náhodu, keďže v prípade hlavnej mužskej postavy je evidentná inšpirácia Jarryho drevorytom.

Posun od Jarryho bližšie k poetike/rukopisu a názorom Gejzu Dezorza najviac demonštruje použitie rozkladacích matriošiek či hračkárskych tankov. V roku 2018 máme na pohrávanie sa s ruskými symbolmi viac dôvodov, než mal francúzsky dramatik na konci 19. storočia. Je pritom úplne jedno, či sa bavíme o Československu v roku 1968 alebo o dianí na Ukrajine v posledných rokoch. V tomto zmysle sa na javisku objaví aj jeden z hercov v kostýme medveďa.

Dobrovoľne priznávam, že tak ako patrím k fanúšikom textu Kráľa Ubu, nepovažujem jeho inscenovanie za ľahkú úlohu. Akákoľvek snaha o konkrétny výklad postáv či aktualizáciu mu môže skôr ublížiť, než pomôcť. Snaha úplne ignorovať presahy do súčasnosti a nechať vytváranie asociácií výlučne na divákovi zase necháva čosi nedopovedané. Ani jedna z týchto situácií v historicky prvom slovenskom bábkovom spracovaní Kráľa Ubu však nenastala. Aj preto pre divákov, ktorí s týmto divadlom nemajú príliš veľa skúseností, môže byť Ubu výnimočný zážitok. Pokiaľ ale máte tvorbu tohto divadla skutočne napozeranú, neubránite sa myšlienke, že autorské texty im ponúkajú oveľa väčší priestor na skutočnú javiskovú smršť.

No items found