Keď si Ťapák, tlieskaj rukami, hola hej!

Nápis na nádhernej folklórnej výšivke „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania,“ ktorá visí nad scénou, je leitmotívom dedinskej rodiny, ktorú stmeľuje lenivosť a spiatočníctvo. Platia tu stáročiami overené tradície ich predkov. Idylická slovenská ľudová hudba je spätá s národnou povahou a udáva tón denným rituálom (ne)činnosti – posedávaniu na lavici, obvyklým manželským povinnostiam, posilňovaniu brucha a nie ducha, opájaniu sa alkoholom a neustálym škriepkam.

Ťapákovci v koncepcii režiséra Matúša Bachynca a dramaturgičky Lucie Mihálovej nie sú len zápecnícki povaľači. Vo svojej záhaľčivosti si dokonca hovejú, naplno si ju užívajú: ruky zašpinené blatom si utierajú do záster, neváhajú vykonať malú potrebu do vedra uprostred izby, sú ušmudlaní, zablchavení, ale je im dobre. Spoločná duša rodinného kolektívu je bezstarostná. Radosť im prinášajú najmä drobné potechy. Život je pre nich gombička. Sú veselí a žoviálni, až kým nie je nutné skutočne niečo vykonať. Humor je niekedy oplzlý, inokedy uletený a prestrelený, ale v inscenácii má svoje pevné miesto i veľký priestor. Napríklad, keď Hagarkin muž hľadá hrebeň, jeho žena mu odpovedá, že ona ho nemá, veď sa predsa v živote nikdy nečesala.

Prekvapivé je, ako Ingrid Baginová stvárňujúca Zuzu prevezme štafetu gazdinej u Ťapákovcov. Herečka naplno ovládne javisko trnavského divadla. Nemôže jej konkurovať ani patetická kalika Anča (Marta Maťová), ktorá sa zadúša vlastnými vzlykmi, sťažnosťami na Iľu a žiaľom z nešťastnej lásky k Janovi Fuzákovi (Jozef Bujdák), ani „kráľovná“ Iľa (Kristína Tóthová), ktorá v skutočnosti nie je taká múdra, ako sa prezentuje pred ostatnými. Rechtor (Vladimír Jedľovský) jej dáva jasne pocítiť, že z jeho pohľadu je menejcenná. Iline dobre mienené rady pre dosiahnutie pokroku navyše u Ťapákovcov vždy prehluší Zuzin pohŕdavý výsmech. Baginovej Zuza je hrubá a správa sa ako hulvátka. Pohybuje sa hrmotne, varí nešpecifickú a neidentifikovateľnú polievku, pomenovanú jednoducho „polievka“, ale napriek tomu práve ona udržiava u Ťapákovcov život. Veď kto iný by bol schopný v dome prevziať opraty? Azda zasnený najmladší Mišo (Martin Kochan), alebo agresívny opilec Martin (Miroslav Beňus)? Ťažko. Väčšina postáv na čele s neurotickou, zúfalou Hagarkou (Silvia Holečková) dokonale napĺňa v úvode spomenuté porekadlo. Jediné, na čo čaká, je Boží zásah a pomoc vyššej moci.

Ťapákovcom sa napriek ich tvrdošijnej vôli zotrvať v prekonaných spôsoboch myslenia a zažitých zvykoch postupne scvrkáva ich životný priestor, až v závere končia v maličkom výklenku. Keď Tóthová ako Iľa strháva tapetu uzučkého príbytku, ukazuje ich ako muzeálny exponát za vitrínou a odhaľuje tým ich meravosť. Ak sa Ťapákovci neprispôsobia novej dobe, je celkom možné, že zmiznú.  A s nimi zanikne aj prekonaný, nečinný spôsob života. Zmena musí prísť, je totiž neodvratná!

Bibliografický záznam: Galdíková, Lucia. Keď si Ťapák, tlieskaj rukami, hola hej!. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2017. [cit. 19.11.2017]. ISSN 1339-8113. Dostupné z https://mloki.sk/node/726.