Ešte jedna prešmyčka a…

Čítať a hodnotiť knihu pre deti je vždy úskalie, pretože predpokladám, že čítať by ju mali logicky najmä deti (alebo by im mala byť čítaná). Knižka Mámenia a preliezačky (nie tak ale tak) Jany B.Wild túto situáciu uľahčuje, keďže sa prezentuje podtitulom Rýšíky a vermovačky pre dospi a detelých alebo Moríške a vyrývačky pre edit a psýchodle, či Vermoky a ryšívačky pre dite a chýledops a tak ďalej skrátka Veršíky a rýmovačky pre deti a dospelých. Naznačuje tým, že aj dospelý čitateľ, ktorý si knihu číta s dieťaťom alebo má iba chuť sa hrať, si ju vychutná.

Základným spôsobom hry so slovom, ktorý autorka v knihe využíva, je (ako sme si už mohli všimnúť) prešmyčka. Jedenásť variácií na podtitul Veršíky a rýmovačky pre deti a dospelých predznamenáva, čo nás čaká. Kniha sa pri čítaní akosi sama rozdelí na dve časti, ktoré sú citeľne oddelené dvojstranou Toto som ja. Tá pozostáva z dotyčnej vety opakovane napísanej s rôznou grafickou typológiou písma.

Prvú časť tvoria z veľkej časti prešmyčky, vyčerpávajúce ani nie tak náročnosťou, ako rozsahom a jednotvárnosťou. Práve preto začnú po čase pôsobiť fádne ako mechanicky nahádzané do rôznych poradí. Autorka len málokedy napĺňa podstatu slovnej hry, čiže významový presah. Bez neho mnohé básne jednoducho nudia. V lepšom prípade sa prešmyčka prispôsobuje rýmu a veršu, hoci tie tiež na viacerých miestach pokrivkávajú (ako v Potvoráriu), alebo aspoň majú potenciál malého čitateľa čo-to naučiť (Knihomoľňa, Zelinkárium a Myšila kašička varičku). V horšom prípade ide naozaj o mechanické prehadzovanie písmen ako v častiach Líška a Seržant Pepper a… Približne v polovici knižky už čitateľ porozumie názvu knihy, pretože sa naozaj cíti ako na preliezačke  občas sa obúcha, sem-tam spadne a narobí si modriny a potom uteká za mamou. Ťažko je tešiť sa z tvorivej hry, ak si musíme lámať hlavu nad rekonštruovaním pôvodného, obyčajného významu slova bez odmeny v podobe nejakej pointy. V konečnom dôsledku vzhľadom na dôraz na rýmovanie a programové prešmyčkovanie sa texty redukujú na strojené veršovačky pre najmenšie deti.

Druhá časť knižky sa dostane k sľúbenému mámeniu, keďže dovtedy jednotvárne „mečkyšrpy“ a ščepykrmy skôr odrádzali od ďalšieho čítania (ak sa práve nevyžívate v kombinatorike). Odrazu nečítame strojové prehadzovanie písmen bez sémantického presahu, ale kreatívne a bystré slovné hry, ktoré napĺňajú počiatočný sľub rôzne významy si nájde mladý aj starý čitateľ. Vtipné a nápadité texty a textíky prekvapujú nielen narážkami na literárne a dramatické klasiky, ale miestami aj závanom kritického postoja voči spoločnosti. Ten smeruje najmä na správanie dospelých cez naivný, no dobroprajný zrak dieťaťa napríklad rodinné hádky (Rodinná nedeľa) alebo neustále výhovorky rodiča, prečo s dieťaťom netrávi viac času (Nočné rozpravky). Prekvapivo však dochádza aj k istej kritike uniformnosti (Doprava, len doprava, Prapraprapradávno). Objavujú sa aj rôzne interaktívne prvky ako doplňovačky, hoci pôsobia skôr ako rozpačitý pokus o oživenie. Práve keď hra so slovami konečne začne baviť, zrazu prichádza koniec.

Kvalitatívna nevyrovnanosť knihy spôsobuje, že vyzerá, akoby ju písali dve autorky, alebo akoby obe časti boli určené pre rozličné vekové kategórie. Kiežby knihu napísala len B. Wild z druhej časti knihy tá skutočne hravá, dôvtipná a neinfantilná. Podtitulom nie tak − ale tak, hoci zrejme neúmyselne, vystihuje túto rozkolísanosť: nie prvú časť, ale druhú časť. Napokon aj prvá, prešmyčková polovica mala na mňa určitý efekt: po jej prečítaní sa mi miešali písmená v každom texte, ako keď dlho pozeráte na slová na displeji a potom ich vidíte na bielom podklade s každým žmurknutím.

Ako sa vraví, po smiechu býva plač. V prípade knihy Jany B. Wild prichádza po plači smiech. Za to, že nebol len plač, môže najmä lepšie zvládnutá druhá polovica knihy. V nej sa našťastie viac prejavila autorská invencia a nielen schopnosť tvoriť náhodné permutácie a zhluky písmen. Pri väčšine z nich nemožno hovoriť o pôžitku z čítania, maximálne o pôžitku z dešifrovania. A to na dobrú hravú knihu nestačí, nieto ešte pre deti.

Bibliografický záznam: Nádaskay, Viliam . Ešte jedna prešmyčka a… . MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2017. [cit. 19.11.2017]. ISSN 1339-8113. Dostupné z https://mloki.sk/node/730.