Divadlo Aréna: #dubček

#alexanderdubcekblizsieknam

Klimáčkov text sa snaží nazrieť do obdobia politického pôsobenia Dubčeka, nie historicky, ale s nadhľadom mladej generácie, ktorá ho pozná už iba z učebníc, fotiek či rozprávania. Ani renomovanému  dramatikovi, akým je Klimáček, sa ale snaha zblížiť  s mladou generáciou po jazykovej stránke zo začiatku nedarí. Jeho hra v úvode nehovorí jazykom mladých, aj keď sa o to pokúša. čítaj viac...

Bohunka Vaňková | 10.8.2018 | Komentáre | socializmus, Dubček, mladí
Ticho a spol.: The 24 Hour Plays

„Deň po“ v divadle?

Pri slovnom spojení „deň po“ sa každému z nás vybavia rozličné asociácie – deň po štátniciach, deň po prečítaní Pána prsteňov, deň po opici... Len málokto však tuší, že „deň po“ môže nastať v priestoroch divadla, s neznámymi ľuďmi, ale jasnými inštrukciami. Zrazu táto fráza nadobúda nový kontext, a preto je mimoriadne zaujímavé odhrnúť pomyselnú oponu a nastaviť zrak, telo a vôbec celé „psychofyzično“ dvadsaťštyrihodinovému dobrodružstvu. čítaj viac...

Miroslava Košťálová | 16.7.2018 | Komentáre |
Prešovské národné divadlo: Cesta hrdinov

Neobchádzajte Prešov

V zatiaľ oficiálne neotvorenom kultúrnom centre Stromoradie v piatok 29. júna 2018 bez účasti papalášov prestrihlo Prešovské národné divadlo pásku Ceste hrdinov od Michaely Zakuťanskej. Ide o piatu premiéru PND – divadla, ktoré rastie a dozrieva so svojimi aktuálne zhruba tridsaťročnými divákmi. Divadla, ktoré prešlo dlhú cestu od stratených Single radicals, až kým sa dostalo na Cestu (hľadajúcich sa) hrdinov. čítaj viac...

Matúš Marcinčin | 4.7.2018 | Komentáre | Cesta hrdinov SNP, ponevierači, obchvat
Fakulta architektúry STU, Kotolňa: Strachopudi

Čoho sa máme báť?

Ambícia pracovať v divadle so žánrom hororu je neobvyklá a o to zaujímavejšia, no napriek tomu zostali Strachopudi Divadla Petra Mankoveckého iba lineárnym divadelným zážitkom. čítaj viac...

Diana Pavlačková | 3.7.2018 | Komentáre | horor, vlk, strach, sranda, site specific
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene: Denník Anny Frankovej

Nová Anna Franková

Nie, nebojte sa – či skôr, netešte sa – na Slovensku nevznikla ďalšia dramatizácia Denníka Anny Frankovej. Ale pekne poporiadku. čítaj viac...

Karol Mišovic | 29.6.2018 | Komentáre |
HaDivadlo: K antropocénu

Fuck the flower!

Štúdiový autorský projekt K antropocénu dramaturga Matěja Nytru a režiséra Vojtěcha Bártu možno najpresnejšie definovať ako experimentálnu esej, ktorá sa zaoberá predovšetkým krízou súčasnej ekológie. Inscenácia vznikla v rámci sezóny s názvom Věčný návrat – krize budoucnosti a zapadá do jej dramaturgie predovšetkým aktivistickým potenciálom. čítaj viac...

Miroslav Lukačovič | 23.5.2018 | Komentáre |
OZ 9 múz: Predmestie

Niekde začať treba, no z Predmestia je to do centra naozaj ďaleko

Dnes už žiadna jasná hranica medzi neprofesionálnou a profesionálnou scénou neexistuje. Narušil ju najmä vzrastajúci fenomén nezávislých divadelných zoskupení. Závisí len na samotných tvorcoch, kam sa rozhodnú zaradiť. Stačí sa pozrieť na to, s koľkými absolventmi divadelnej fakulty začínalo GUnaGU, či koľko ich aktuálne pôsobí v SkRATe. Aj zloženie inscenačného tímu inscenácie Predmestie, ktoré tvorí len pár profesionálnych divadelníkov, vyvoláva otázku, či ho zaradiť medzi profesionálnu scénu alebo medzi voľnočasové aktivity jeho členov. čítaj viac...

Miroslav Zwiefelhofer | 11.5.2018 | Komentáre |
HaDivadlo: Náměsíčníci (imitace a tušení)

Niečo sa musí stať!

Autorská adaptácia románovej trilógie rakúskeho spisovateľa Hermanna Brocha očaruje štruktúrou, možnými interpretáciami, ale hlavne aktuálnosťou. Sme však pripravení na vnímanie zložitých filozofických konceptov v dobe rozpadajúcich sa hodnôt? čítaj viac...

Miroslav Lukačovič | 10.5.2018 | Komentáre |
Ticho a spol., PRAKTIKÁBEL: U Kata

Ticho U Kata

V divadle Ticho a spol. sa nedávno rozhodli pre razantný krok – dať priestor mladým, ešte neetablovaným tvorcom na prezentáciu svojej práce. čítaj viac...

Mário Drgoňa | 6.4.2018 | Komentáre |
Uhol_92: Hranice_92

Ako je to s hranicami

Ja viem, pokiaľ ste už párkrát boli v divadle, vety o „generačnej výpovedi“ vo vás vyvolajú miernu dávku chápavého nadhľadu. V tieni genocídy v Rwande a niekoľkých občianskych vojen na území bývalej Juhoslávie však dokázalo Slovensko vychovať prvú skutočne svoju a skutočne slobodnú generáciu. Tá sa narodila do sveta, v ktorom tabuľa Petržalka – Berg predstavovala niečo ako časopriestorový portál do paralelného vesmíru. Vysokoškolské diplomy už jej príslušníci dostávajú v situácii, keď žijú v podstate rovnaké životy ako ich rovesníci v Tallinne, Záhrebe či Lisabone. Budovanie demokratického a samostatného Slovenska sa stretlo s globalizáciou, jediným obmedzením zostala kvalita internetového pripojenia. Osobné výpovede ľudí okolo tridsiatky teda predstavujú pomerne zaujímavý materiál na spracovanie. čítaj viac...

Miroslav Zwiefelhofer | 27.3.2018 | Komentáre |