Ako na každom poriadnom festivale, tak aj tu na Dotykoch je blízko dejiska divadelný bar, kde sa všetci po namáhavom dni plnom kultúry stretnú. Niekedy po dobe nie dlhšej ako pár minút, niekedy po roku a pre niekoho slúžia tieto večery aj ako stretávka z VŠ. Samozrejme , všetko je to sprevádzané búrlivými diskusiami o práve videnom, gratuláciami k práve videnému a hlavne emóciami. Celou škálou emócií. Mesto Martin ožíva a vrava sa dá prirovnať k rušnej ulici vo veľkomeste.
V prvý deň nám síce počasie neprialo, ale možno aspoň prilákalo nejakého zmoknutého pocestného ku divadlu. Dúfajme. Bolo sa totiž na čo pozerať. Dotyky a Spojenia JUNIOR predstavili tri pedagogické réžie absolventov vysokých škôl. Sociálnu drámu Vĺčik z Akadémie umení, tak do vtipna Hostel Tchekhov z VŠMU a ohromujúce Panoptikum Notre Dame taktiež z VŠMU, avšak od ich kolegov z bábkarskej tvorby. Jednoducho z každého rožka troška.
Akadémia umení v Banskej Bystrici
Čo?
Vĺčik
Kto?
Hra Vasilija Vladimiroviča Sigareva pod vedením Ľuboslava Majeru ako absolventské predstavenie študentov bakalárskeho ročníka.
Ako?
Tak nejako neurčito. Sociálna dráma, ktorá vyvolala pobúrenie (2 ženy odišli v čase 16:11) ale nie tak, ako by mala.
Dojmy?
Na môj vkus príliš ukričané a ohlušujúce. A bez efektu. Pamätám si odtiaľ jedinú svoju emóciu – pobavenie na defilé matkiných milencov. Žiadne mrazenie na zátylku, ľútosť, nič. Škoda.
Čo bolo počuť po predstavení?
„ …ale malo to fajn koniec.“
„Ona vyzerala strašne staro, ale mala super hlas.“ (o predstaviteľke matky Kataríne Gurovej)
„Ja som mala chuť podať matke inhalačný prístroj.“
„Niekedy sa to strašne naťahovalo.“
VŠMU Bratislava (činohra)
Čo?
Hostel Tchekhov
Kto?
Autorka textu Lenka Garajová. Režíroval Marián Amsler s absolventmi katedry herectva. Pohybová a tanečná zložka vznikla v spolupráci so Zuzanou Sehnalovou.
Ako?
Najznámejšie a najrozličnejšie postavy z Čechovových hier v modernom s-s-s-s-street style. Taký kvíz, v ktorom človek háda, kto je kto a odkiaľ je tá a tá replika (ja som si z toho spravila súťaž).
Dojmy?
Popravde, asi nie som schopná vnímať to ako celok, skôr len ako pohybové a herecké etudy. Spočiatku ma odradila dĺžka, ktorá presahovala metráž filmu Na hrane zajtrajška. Potom to skrátili o hodinu a o prestávku. Ja by som polhodinu ešte ubrala.
Čo bolo počuť po predstavení?
„Pri veľkom ruskom baníkovi som sa smiala ešte 5 minút.“
„Ten Putin na videu, no smrť.“
VŠMU Bratislava (bábkarská tvorba)
Čo?
Panoptikum Notre Dame
Kto?
Spojenie Viktora Huga a Chalíla Džibrána s réžiou Petra Palika. Ako absolventská inscenácia študentov Katedry bábkarskej tvorby.
Ako?
Zo začiatku trochu desivo, potom fascinujúco a rozprávkovo. Neuveriteľné (v skvelom zmysle slova)!
Dojmy?
Prvýkrát som v divadle sedela s otvorenými ústami. Po desiatich minútach som pochopila, že nemá cenu ich zatvárať. Bolo to presné a herci pracovali ako švajčiarske hodinky. Klobúk dolu pred celým súborom a špeciálne pred Kristínou Medveckou – Heretikovou s jej desivo fascinujúcou mimikou v úlohe rozprávača/principála.
Čo bolo počuť po predstavení?
„Ja chcem ísť študovať bábkarinu.“
„Po 4 rokoch som pri potlesku stála.“
„Fest sa mi to páčilo.“
„Podľa mňa predstavenie festivalu. Boli skvelí.“
Prvý deň za nami. Ďalších päť pred nami. Ďalších 23 inscenácií a kopa skvelých ľudí. To nás čaká a neminie.