MLOKi
Foto: MIL
Foto: MIL

Z varu Ost-ra-varu (deň 2, lebo deň 1 som nebol)

Ost-ra-var je špecifický festival. Tri zo štyroch veľkých divadiel (Národní divadlo moravskoslezské, Divadlo Aréna, Divadlo Petra Bezruče) otvoria v banskej metropole českého východu brány „všeničivej“ kritickej mase a nechajú sa verejne haniť, posudzovať či velebiť. Vždy je to okrem fóra kritik vs. praktik aj trochu test vlastných argumentačných schopností a v neposlednom rade malé „utkání“ medzi samotnými ostravskými divadlami. Každopádne Ost-ra-var a jeho diskusie predstavujú jedinečnú platformu pre stretnutie názorov viacerých generácií, kde diskusia ešte nestratila svoj pôvodný význam ako koncentrovaný stret rôznych ideí s jediným zámerom – urobiť divadlu dobre. Fórum je otvorené, každý názor sa počíta.

Nerob čurbes, skončíš v pekle

Dôležitejšie, ako to čo sa odohráva na diskusiách, je však to čo sa deje na javisku. Pestrá ponuka inscenácií tento rok dokázala vyspelosť ostravskej dramaturgie. Klasika aj súčasnosť – známe aj neznáme – západné aj východné – od Marlowa až po Feliciu Zeller. Práve Marlowov Faust, menej známy o pár storočí starší brat Goetheho superstar bol jedným z ťahákov tohto ročníka. Príťažlivosť textu pramení z dokonalého prepojenia vysokého s nízkym. Faustov vedecký fetiš pod Mefistofelovým diabolským pokúšaním postupne klíči na posadnutosť všetkými neresťami. Samozrejme, najmä tými intelektuálnymi. Faust spoznáva konštelácie planét, navštevuje Vatikán, aby trochu potupil pápežskú spupnosť, a potom sa predvádza pred kráľom Karolom IV.

Režisér Pavel Khek Fausta v NDM inscenuje na pôdoryse príbehu o Marlowovej príslušnosti k istej utajenej organizácii, ktorá holduje čiernej mágii a alchýmii. Aby sa vykúpil z obvinení o bezverstve a paktovaní so zlými duchmi, a následne pri mučení neprezradil celý spolok (nie ten legendárny ostravský pivný bar), dostane za úlohu napísať hru, ktorá bude dostatočne velebiť Boha. Do ruky sa mu dostane starý nemecký príbeh o Faustovi a on sa neradostne pustí do práce. Táto nešťastná nadstavba je zbytočná. Ak je Marlowova tragikomédia naozaj tak brilantná ako píše noticka k inscenácií, načo ju špiniť vykonštruovanými nadstavbami. Orientovať by sme sa mali najmä na Fausta a hneď potom na Mefistofela.

Interpretácia samotného príbehu, ktorý Marlowe píše, teda ono povestné Faustovo spupné dobrodružstvo, stojí najmä na dvojici protagonistov Františkovi Strnadovi (Faust) a Robertovi Fintovi (Mefistofeles). Khek člení priestor smerom do hĺbky na dve polovice. Vpredu sa rozohrávajú Faustove dilemy, zadná časť, ktorá hutne využíva gigantický priestor Divadla Jiřího Mirona, patrí väčšine zázrakov. Materiálové spracovanie kulís a rekvizít síce vyzerá ako z minulého milénia, ale prostredníctvom nich na javisko prenikne aj trochu mágie, ktorou je Marlowovo dielo presiaknuté. Vidíme tu kovový kruh, sedem hriechov v podobe znetvorených plastových figurín a tiež kolotočového koňa, na ktorom v závere v bielom fraku prichádza Lucifer.

Fintov Mefistofeles nie je žiadny podmanivý pokušiteľ, ale skôr šarmantný manažér ľudských zdrojov zamestnaný u Lucifera. Zjavuje sa Faustovy ako sympatický, nadmieru pohyblivý mladík, ktorý zjavne vie, čo a ako urobiť, aby svojho potenciálneho adepta dokonalo namotal. Strnadov Faust upadá do víru pokušenia tesne predtým, ako pácha samovraždu. Poznaním neuspokojený hľadá nové možnosti, ako ukojiť nástojčivé nutkanie preniknúť do skrytých hlbín fungovania sveta a zároveň si pritom trochu užiť. Strnad drží Faustovo utrpenie na uzde takmer do konca. Keď sa však jeho miska preleje, priveľmi patetizuje a tlačí na pílu. Zbytočne.

Môj prvý Faust od Marlowa ukázal, že krkolomná režijno-dramaturgická koncepcia dokáže priniesť kvalitnú inscenáciu. Škoda len, že sa vďaka nej nebolo možné s Faustom stotožniť. Veď v hľadisku počas festivalu Ost-ra-var sedel dostatok poznatkov chtivých svetom pokúšaných jedincov, ktorí by mohli mnohé prehodnotiť. 

Milo Juráni

Absolvoval Environmentalistiku na UK v Bratislave a Teóriu a kritiku divadelného umenia na DF VŠMU. Je zakladajúcim členom platformy MLOKi. Okrem kritickej reflexie súčasného divadla sa zaoberá výskumom toho, akým spôsobom environmentálna situácia vstupuje do myslenia o súčasnom divadle a performance. Do roku 2022 pracoval ako teatrológ v Divadelnom ústave Bratislava, dramaturgicky sa podieľal na výbere inscenácií pre festivaly Dotyky a spojenia, Nová dráma/New Drama a iné. V sezóne 2023/2024 nastúpil ako dramaturg do brnianskeho HaDivadla.