MLOKi
Cirk La Putyka, Rootlessroot: Black Black Wood (foto C. Bachratý)
Cirk La Putyka, Rootlessroot: Black Black Wood (foto C. Bachratý)

Divadelná Nitra 2017, deň tretí: #vrodenéputáakozákladnájednotkaexistencie

Zahraničnú časť nedeľného programu tvorila inscenácia Black Black Woods pražského divadla Cirk La Putyka, ktorá je tretím komponentom trilógie orientovanej na tému fundamentálnych rodinných vzťahov v živote človeka. V (zatiaľ) finálnej časti upriamili tvorcovia pohľad na vzťah medzi synom a otcom, ktorý zobrazili prostredníctvom jeho rôznorodých a často protipólnych foriem. Zamerali sa na pozitívne aj negatívne aspekty a vyzdvihli premenlivý, zložitý či nepredvídateľný charakter základného puta v rámci našej existencie. Podoba vzťahu tak v inscenácii prechádzala cez štádiá lásky, nenávisti, obdivu ale aj vzájomnej rivality.

Tvorivá dvojica Jozef Fruček a Linda Kapetanea, ktorá je podpísaná pod réžiou a choreografiou, inscenáciu rozdelila do dvoch častí, v ktorých sa spolu s hlavnými predstaviteľmi Rostislavom Novákom st. a Rostislavom Novákom ml. snažili poukázať na stereotypné situácie vznikajúce vo vzťahu otec-syn, ale rovnako tiež na jeho rituálne základy. Práve z toho dôvodu je v inscenácii prítomná markantná inšpirácia mytologickými motívmi. Prejavila sa nielen v použití príbehu z fínskeho národného eposu Kalevala, ale aj vo viditeľných formálnych i obsahových asociáciách na antické peloponézske vojny.

Najdominantnejším charakteristickým znakom prvej časti je dôkladná práca s časom a s tým spojenou diváckou slobodou. Práve pomalá repetitívnosť jednotlivých akcií a kontemplatívna pokojná atmosféra umožňovali divákom rozhodnúť sa, na čo sa budú v danom momente sústreďovať. Tvorcovia im tak spostredkovali dostatok času na následnú interpretáciu jednotlivých bohato metaforických obrazov. Snahu o kompletnú slobodu divákovho myslenia aj konania sprevádzala aj absolútna voľnosť pohybu, ktorú mal počas prvej časti.

Tempo a atmosféra inscenácie sa v druhej časti ostro zmenili a meditatívnosť vystriedala priama, rýchla a miestami výrazne agresívna akcia. Neustála prítomnosť na javisku, opakujúca sa vyčerpávajúca aktivita, práca s ťažkými materiálmi hnali performerov do maximálneho vypätia ich fyzických aj psychických schopností. V druhej časti sa do popredia dostával najmä motív rivality medzi synom a otcom. Postupne gradujúce napätie vrcholilo v zúrivom súboji, po ktorom však prichádza záverečné upokojenie a dvojica finálne spočíva v krotkom spoločnom objatí.

Inscenácia Black Black Woods je s leitmotívom tohtoročnej Divadelnej Nitry prepojená najmä problematikou intenzívnej a odvekej potreby rodinných vzťahov. Tvorcovia sa sústredili na charakteristiku ich bazálnych podôb, ktorú do divadelnej podoby preniesli prostredníctvom meditatívno-rituálnej, vizuálne pútavej, no miestami myšlienkovo neuchopiteľnej performance.