Kiosk 2020 No.2: Patológie dnešného stavu

Očakávaný trinásty ročník festivalu Kiosk sa podobne ako veľa iných podujatí musel prispôsobiť nečakanej pandemickej situácii. Vo výsledku mal však od instantnosti, ktorú hlásal v tohtoročnom podtitule, ďaleko. Dokonca by sa dalo povedať, že sa festival posunul v rámci koncepcie o kus dopredu. Aj tento rok bol Kiosk zameraný na experimentálne a presahové podoby súčasného tanečného a divadelného umenia, no od posledných ročníkov sa líšil väčšou intervenciou do verejného priestoru mesta. čítaj viac...

Ivana Hlubinová | 19.8.2020 | Komentáre | Kiosk, festival, súčasný tanec, divadlo, umenie performancie

Kiosk 2020 No.1: „Je ti blbo?“

Posledné dva ročníky žilinského festivalu Kiosk boli poznačené zvláštnymi okolnosťami. Minulý rok Stanica Žilina-Záriečie prišla po požiari o svoj unikátny priestor S2, na čo dramaturgia festivalu reagovala aj jeho lajtmotívom: Vyhorenie. V aktuálnom roku bola zas prítomná neistota, či a v akej forme sa pre pandémiu vírusu COVID-19 bude podujatie konať. Vďaka tejto neistote dostal Kiosk 2020 podtitul „festival instantného divadla a tanca“ a témou sa stali patológie. Niektoré performancie trvali len niekoľko minút, iné boli zase veľmi prchavé, uskutočnili sa niekde na ulici v konkrétny čas a už sa viac neopakovali. Viaceré časti programu sa zasa dostali k divákom a diváčkam len vtedy, keď sa presúvali po meste. čítaj viac...

Juraj Bako | 16.8.2020 | Komentáre | Kiosk, festival, vizuálne umenie, inštalácia, umenie performancie, Stanica Žilina-Záriečie

Séria prchavostí

Umelci sú neustále fascinovaní neopakovateľným charakterom estetického zážitku, a to aj napriek tomu, že sa o reprodukovateľnosti a jedinečnej auratickej prítomnosti diskutuje už desaťročia. Vznikajú diela „na jedno použitie“, výstavy pre jeden okamih, hudobné partitúry bez notového záznamu. Aké dramaturgické výzvy však môže priniesť celá séria prchavostí? čítaj viac...

Jakub Molnár | 5.8.2020 | Komentáre | Immediatus, Segment OXYMORON/ORBITA, ZDRUHESTRANY, instantná kompozícia, súčasný tanec

Peter Mazalán: Stále je vo mne tvorivá schizofrénia

Peter Mazalán je autor, režisér, scénograf, performer i producent v jednej osobe. Študoval operný spev na Vysokej škole múzických umení a architektúru na Slovenskej technickej univerzity, kde si urobil aj doktorát. Na oboch školách dnes aj učí, avšak na VŠMU namiesto na Hudobnej fakulte pôsobí na Katedre scénografie. Podobne rozmanité je aj portfólio jeho tvorby. V poslednom období uňho nad formálnymi experimentmi prevláda najmä záujem o tému autizmu či spoločenskej marginalizácie, ktorú mu do života vniesol autistický synovec Felix. čítaj viac...

Martina Mašlárová | 17.7.2020 | Komentáre | Peter Mazalán, súčasná opera, divadlo

Venušiny dny 2020: Mars a Venuša ako škodní potomkovia polarizácie

Témy od žien a o ženách aj tento rok otvorili pražský „fatálny feminínny festival“ Venušiny dny. Ženský síce nie je synonymum k slovu feministický, ale skúsme si predstaviť, že by ním pri troške odvahy mohol byť. Festival prezentuje primárne tvorbu ženských autoriek. Zároveň sa tematicky dotýka oblasti postavenia žien v spoločnosti a preto vždy minimálne ašpiroval na divadlo feministické. Festival sa aj napriek koronavírusu uskutočnil už po piatykrát v pražskom priestore pre alternatívne divadelné umenie Venuše ve Švehlovce. Program predstavil dve premiéry, jeden diskusný večer a hosťovanie z Brna. V porovnaní s minulými ročníkmi bol tento prekvapivo inkluzívny, pretože v hľadisku otvorene vítal aj mužov. čítaj viac...

Simona Baková | 9.7.2020 | Komentáre | festival, česká nezávislá scéna, Venušiny dny, Venuše ve Švehlovce, ženy

Ondrušová #niejevdivadle

Dnes som išla na poštu a zabudla som si rúško, tak som si okolo hlavy obmotala mikinu. Včera som si musela okolo hlavy pred vstupom do MHD obmotať šatku. Zrazu som prestala myslieť na dezinfekciu a pravidelné pranie a nestrkanie prstov do oka. Neviem sa rozhodnúť, či to je dobré alebo nie. Prosím, nech nie je druhá vlna, prosím, už nechcem byť tri mesiace len doma!  čítaj viac...

Lýdia Ondrušová | 26.6.2020 | Komentáre | #niejevdivadle, karanténa, koronavírus, COVID-19, epidémia, Divadlo NUDE, herečka

Viňarský #niejevdivadle

Mohlo by sa zdať, že tanečník v izolácii, povinnej a neskôr v dobrovoľnej domácej karanténe, bude trpieť absenciou pohybu. Áno, pokiaľ bude trvať na pohybe smerom von. Ak však prijme dočasný obrat pohybu do vnútra tela, celé vnímanie súčasnej situácie sa diametrálne zmení. Je v istom zmysle jedno, čo tento obrat spôsobilo. Každý človek je tomuto obratu raz za čas, možno za prirodzenejších podmienok, vystavený. Nemá však takú silnú príležitosť si skutočnú nutnosť takéhoto obratu pre vyváženie svojho života naplno uvedomiť.  čítaj viac...

Jaro Viňarský | 7.6.2020 | Komentáre | #niejevdivadle, karanténa, koronavírus, COVID-19, epidémia, súčasný tanec, MeMoirs XX

Peter Šavel: Umenie sa potrebuje vrátiť k rituálnosti

Tanečník a choreograf Peter Šavel sám seba opísal ako mix poeta, vedca, disciplinovaného remeselníka, naivného hravého dieťaťa, pragmatického „researchera“ a snového objavovateľa. Podľa mňa to úplne sedí, no v prvom rade je Peter Šavel umelec-inovátor, ktorý je ochotný riskovať a prinášať odvážne riešenia, a zároveň priateľ, ktorý je ochotný načúvať. Vidím nás, ako sedíme v Stromovke a rozoberáme milostné vzťahy, ako v Leviciach počas tvorivého procesu k dielu .Dotyk liečime naše vnútorné dieťa, ako prekonávame spoločne limity v Prešívané niťou aj v Kvint et Sense. Napriek tomu, že on teraz sedí v Bruseli a ja v Banskej Štiavnici, stretávame sa v online priestore, kde spolu hľadáme temporálne riešenia a prejasňujeme vízie. čítaj viac...

Eva Priečková | 1.6.2020 | Komentáre | súčasný tanec, umenie performancie, life coaching
Michaela Zakuťanská (foto archív M. Zakuťanskej)

Zaki #niejevdivadle

Lopatu držím rada, podobné šťastie prežívam napríklad pri zvieraní motyky alebo kosáčika, nehovoriac o sekere. Netvrdím, že používanie týchto nástrojov zvládam ako Spice girls choreografiu, ale vždy, keď robím pohyb lopatou, cítim prirodzenosť tejto činnosti zakorenenú hlboko v štruktúrach DNA. Rovnaké pocity mávam pri lepení lekvárových pirohov a nakladaní uhoriek do zaváracieho pohára. Je v tom niečo bezpečné, storočiami overené, správne, záslužné, cítiť za tým domov, jasne vedené isté ťahy bez špekulácie. čítaj viac...

Michaela Zakuťanská | 26.5.2020 | Komentáre | #niejevdivadle, karanténa, koronavírus, COVID-19, epidémia, umenie, divadlo, lopata

Všetky farby divadla čiernej Afriky

Keď som koncom februára vycestovala do nigérijského Lagosu, pandémia koronavírusu bola pre Slovensko témou vzdialenejšou než čierny kontinent. Meranie teploty po prílete bolo len formalitou a ja som sa viac než potenciálnej nákazy obávala celkom iných turistických nástrah najľudnatejšieho afrického mesta. Predovšetkým som však bola zvedavá a pripravená navštíviť siedmy ročník Lagos Theatre Festival (Lagoský divadelný festival – LTF). Privítala ma uvoľnená, protirečivo spomalená i dynamická atmosféra, fascinujúca farebnosť a príznačne hlučná a priateľská nátura Nigérijcov. čítaj viac...

Martina Mašlárová | 15.5.2020 | Komentáre | divadelný festival, Lagos Theatre Festival, africké divadlo