Obrázok používateľa Milo Juráni Milo Juráni

Každý drobný zver má svoje nezameniteľné miesto v prírodnom systéme. Je platným hráčom, ktorý nemôže vypadnúť. Z hry by inak vyleteli ďalšie, možno viditeľnejšie a zaujímavejšie či viac dôležité články. Mechanizmus zvaný Príroda(!) inšpiruje človeka a navždy udáva isté obmedzenia, z ktorých sa našťastie nedá vymaniť. Tak je to aj v divadle. Divadlo sa musí hrať, na divadlo sa musí pozerať a o divadle je nutné písať. Každý tu má svoje miesto. Na tom je založený skromný divadelný svet, z ktorého sa (našťastie) tiež nie je možné vymaniť. 

Ja Mlok Milo teda deklarujem (napriek tomu, že som sa v minulosti upísal štúdiu prírodných vied) svoju taxonomickú príslušnosť divadlu (práve preto, že v súčasnosti som upísaný štúdiu divadelných vied) a rovnako deklarujem, že som druh, ktorý nikdy z divadelného prostredia neutečie. Odolávať budem aj vtedy, keď ma bude gniaviť prudko narušená rovnováha optimálnych podmienok. Svoju trúfalosť písať obhajujem zvedavosťou, skúsenosťou a s heslom: "Hurá do sedadiel čo sledujú svet!" začínam svoju mločiu púť. A skončím až vtedy, keď my Mlok(i) vyhynieme. To by ale bola skutočne malá divadelná kataklizma!

Rok narodenia: 
1987

Správy

Obrázok používateľa Milo Juráni

Bábkari VŠMU oprášili Ďuríčkovej Jasietku a dali jej náboj Alice z krajiny zázrakov. Šialená , bizarná, putovačka... pre deti? Pre mňa!

Obrázok používateľa Milo Juráni

MC Beth to rozbalil v Labe. Tanec udávali ženy, muži len krívali do rytmu. Hlas ženy nakoniec ohlásil, že sme zabili Boha. My? My isto ňé!

Stránky