Zemská zotrvačnosť

Vesmír a opera majú niečo spoločné. Pri oboch môžeme pociťovať, že nás svojou komplexnosťou a veľkosťou presahujú. Slovenskému umelcovi Mirovi Tóthovi je istá miera megalomanstva v zmysle neustáleho posúvania či popierania hraníc svojská, a preto ma ani spojenie videoopery a osudu posledného muža na Mesiaci s československým pôvodom až tak neprekvapuje. Dielo Muž v skafandri však v mnohom prekonalo vžité predsudky, ktoré si spájam s nie vždy ľahko prijateľnou improvizačnou Tóthovou tvorbou, a pokorilo ich v tom najlepšom zmysle slova.

Zden Brungot Svíteková: Život bez ľudského dotyku by mohol poznamenať vývoj spoločnosti

Projekty choreografky a tanečníčky Zden Brungot Svítekovej zväčša vychádzajú z dlhodobého tvorivého výskumu. Vedľa tanečnej pedagogiky na Vysokej škole múzických umení jej smerovanie formovali rôzne zahraničné programy, rezidencie a najmä spolupráce. Dlhodobo sa venuje aj rôznym somatickým technikám a prístupom, ktoré sú aj organickou súčasťou jej tvorby. V súčasnosti skúma najmä dva protipóly – ľudský dotyk a geologické sily tvarujúce našu planétu.

Možné podoby dotýkania (sa)

Chorvátska choreografka a performerka Sonja Pregrad považuje dotyk za jeden z najsilnejších vnemov a vo svojich projektoch ho dlhodobo skúma. Tanec je pre ňu najmä „dotýkaním sa vecí“ a telo „zbierkou dotykov“. V Bratislave pred dvoma rokmi viedla workshop s názvom The Diaries of HOW, v ktorom sa zaoberala zmyslovosťou a citlivosťou tela či pohybom ako artikuláciou predĺženého dotyku. Tentoraz s performermi a performerkami z umeleckých kolektívov mimoOs a ZDRUHESTRANY spoluvytvorila dielo Diaries of Touch, ktoré je neverbálnym zápisom rôznych podôb dotýkania sa a dotykových skúseností.

Kiosk 2020 No.2: Patológie dnešného stavu

Očakávaný trinásty ročník festivalu Kiosk sa podobne ako veľa iných podujatí musel prispôsobiť nečakanej pandemickej situácii. Vo výsledku mal však od instantnosti, ktorú hlásal v tohtoročnom podtitule, ďaleko. Dokonca by sa dalo povedať, že sa festival posunul v rámci koncepcie o kus dopredu. Aj tento rok bol Kiosk zameraný na experimentálne a presahové podoby súčasného tanečného a divadelného umenia, no od posledných ročníkov sa líšil väčšou intervenciou do verejného priestoru mesta.

Kiosk 2020 No.1: „Je ti blbo?“

Posledné dva ročníky žilinského festivalu Kiosk boli poznačené zvláštnymi okolnosťami. Minulý rok Stanica Žilina-Záriečie prišla po požiari o svoj unikátny priestor S2, na čo dramaturgia festivalu reagovala aj jeho lajtmotívom: Vyhorenie. V aktuálnom roku bola zas prítomná neistota, či a v akej forme sa pre pandémiu vírusu COVID-19 bude podujatie konať. Vďaka tejto neistote dostal Kiosk 2020 podtitul „festival instantného divadla a tanca“ a témou sa stali patológie. Niektoré performancie trvali len niekoľko minút, iné boli zase veľmi prchavé, uskutočnili sa niekde na ulici v konkrétny čas a už sa viac neopakovali. Viaceré časti programu sa zasa dostali k divákom a diváčkam len vtedy, keď sa presúvali po meste.

Peter Šavel: Umenie sa potrebuje vrátiť k rituálnosti

Tanečník a choreograf Peter Šavel sám seba opísal ako mix poeta, vedca, disciplinovaného remeselníka, naivného hravého dieťaťa, pragmatického „researchera“ a snového objavovateľa. Podľa mňa to úplne sedí, no v prvom rade je Peter Šavel umelec-inovátor, ktorý je ochotný riskovať a prinášať odvážne riešenia, a zároveň priateľ, ktorý je ochotný načúvať. Vidím nás, ako sedíme v Stromovke a rozoberáme milostné vzťahy, ako v Leviciach počas tvorivého procesu k dielu .Dotyk liečime naše vnútorné dieťa, ako prekonávame spoločne limity v Prešívané niťou aj v Kvint et Sense. Napriek tomu, že on teraz sedí v Bruseli a ja v Banskej Štiavnici, stretávame sa v online priestore, kde spolu hľadáme temporálne riešenia a prejasňujeme vízie.

Subscribe to RSS - umenie performancie