Nostalgia (Zápisník titulkovača, deň piaty)

Pred posledným predstavením festivalu sa u titulkovača miešajú dva protichodné pocity. Na to si zvyknite. Nesmierne sa teší, že festival konečne končí a on bude mať opäť voľné večery a popoludnia na to, čo obvykle robí, keď netitulkuje (nič?). Zároveň však cíti akýsi smútok za niečím, čo končí.

Autor fotografie: Andrej Balco, 2013

Rechnitz (Zápisník titulkovača, deň štvrtý)

Minule sme si hovorili o tom, aké zlo vie napáchať voľný scenár. Tentokrát sme sa ocitli na opačnej strane natretého chleba. Áno, herci hovorili aj po slovensky a musel som občas nejaké tie slajdy odkliknúť. Ale naši národní herci ukázali, že sa naozaj vedia naučiť aj dlhý text od slova do slova.

foto: www.sdke.sk

Svedectvo krvi (Zápisník titulkovača, deň druhý)

No... Akvabely boli v pohode - pomerne konvenčné predstavenie. Svedectvo krvi je ale pre titulkovača zradné. Čaká sa od neho, že bude síce bezradne ale so cťou pobehovať medzi dvoma hranicami divadla. Pri jednej ho s otvorenou náručou víta milovaná viazaná reč, refrény, spievané pasáže a videodokrútky.

foto: Braňo Konečný

Akvabely (Zápisník titulkovača, deň prvý)

Titulkovači majú oproti ostatným divákom jednu obrovskú výhodu a jednu, rovnako veľkú, nevýhodu: vedia vopred, čo sa stane a vedia vopred, čo sa stane. Aj ja som titulkovač, zvláštny druh mloka, ktorý je vždy (teda... takmer vždy) o jeden slajd pred vami. A som v tom dobrý, v Akvabelách ma herci prekvapili iba štyrikrát.

Subscribe to RSS - titulkovač