WOW / Debris Company

... obliekanie – vyzliekanie – preobliekanie – vyzliekanie – obliekanie...

Keď sa aspoň na okamih pozastavíme a vykloníme hlavu z rútiaceho sa vlaku, všimneme si istý fenomén 21. storočia. A to, že aj napriek luxusnej možnosti hlavu z vlaku vystrčiť, nadýchať sa čerstvého vzduchu a porozhliadať sa, radšej komfortnejšie zalezieme… do šatníka.

Ako pomôcť slovenskej dráme a dramatikom „v kríze“? Prestaňte snívať o spasiteľovi, dramatici sú medzi nami

V nedávnom rozhovore som dostala od redaktorky otázku, či sa slovenskej dráme a dramatikom darí, lebo jej sa zdá, že je to z roka na rok lepšie. Nevedela som v rýchlosti odpovedať. Renesancia súčasnej slovenskej drámy u nás ešte stále nevypukla. Debutovala som v roku 2007 a moja prvotina Havaj bola uvedená v roku 2011. Naposledy uviedlo moju hru slovenské kamenné divadlo (odhliadnuc od adaptácií a hier pre deti a mládež) v roku 2012. Obe hry sa dodnes, i keď už na míle utekajúc od svojej pôvodnej podoby, hrajú. Darí sa teda súčasnej dráme? Aké sú požiadavky na slovenského dramatika? A kto vás musí za dramatika (dramatičku) označiť, aby vás slovenská divadelná obec aj začala tak vnímať?

Škvrny na slnku

Keď po rokoch oprášia dobrú hru

Dlho pretrvávajúcim faktom je, že väčšina slovenských divadiel prehliada diela našich kedysi popredných dramatikov. Po hrách Petra Karvaša, Ivana Bukovčana či Osvalda Zahradníka momentálne siahne málokto. O divadelnej tvorbe Leopolda Laholu nehovoriac. O to viac prekvapí, že uviesť jeho hru Škvrny na slnku sa rozhodli práve mladí tvorcovia.

Dojmológia k prešovskej Seňore

Máločo ma tak inšpiruje k tvorbe, ako dobrá tvorba niekoho iného. Keď dočítam geniálnu knihu, mám okamžite nápady a chuť napísať rovnako dobrý text. Po dokonalom divadelnom zážitku hneď spriadam v hlave nitky vlastného javiskového diela. Takto som predvčerom dočítal Vonnegutovu Matku noc a pred troma hodinami som videl Seňoru v DJZ.

Subscribe to RSS - slovenská dráma