Viňarský #niejevdivadle

Mohlo by sa zdať, že tanečník v izolácii, povinnej a neskôr v dobrovoľnej domácej karanténe, bude trpieť absenciou pohybu. Áno, pokiaľ bude trvať na pohybe smerom von. Ak však prijme dočasný obrat pohybu do vnútra tela, celé vnímanie súčasnej situácie sa diametrálne zmení. Je v istom zmysle jedno, čo tento obrat spôsobilo. Každý človek je tomuto obratu raz za čas, možno za prirodzenejších podmienok, vystavený. Nemá však takú silnú príležitosť si skutočnú nutnosť takéhoto obratu pre vyváženie svojho života naplno uvedomiť. 

Peter Šavel: Umenie sa potrebuje vrátiť k rituálnosti

Tanečník a choreograf Peter Šavel sám seba opísal ako mix poeta, vedca, disciplinovaného remeselníka, naivného hravého dieťaťa, pragmatického „researchera“ a snového objavovateľa. Podľa mňa to úplne sedí, no v prvom rade je Peter Šavel umelec-inovátor, ktorý je ochotný riskovať a prinášať odvážne riešenia, a zároveň priateľ, ktorý je ochotný načúvať. Vidím nás, ako sedíme v Stromovke a rozoberáme milostné vzťahy, ako v Leviciach počas tvorivého procesu k dielu .Dotyk liečime naše vnútorné dieťa, ako prekonávame spoločne limity v Prešívané niťou aj v Kvint et Sense. Napriek tomu, že on teraz sedí v Bruseli a ja v Banskej Štiavnici, stretávame sa v online priestore, kde spolu hľadáme temporálne riešenia a prejasňujeme vízie.

foto R. Dranga

Tomáš Procházka: Momentálne nemôžem žiť na Slovensku

Režisér, autor, performer, drag queen, aktivista... Tomáša Procházku v našom priestore netreba špeciálne predstavovať. Isté obdobie ho bola plná scéna – nezávislá aj inštitucionálna, divadelná i tanečná. Potom sa presťahoval do Prahy a na rok sa tvorivo odmlčal. Stretli sme sa pri nedeľnej káve, 8. marca, na Medzinárodný deň žien a deň predtým, ako slovenskú kultúru ochromil koronavírus. Vraj sa chce presťahovať na Island, hnevá ho nedostatok priestorov pre nezávislé platformy ako je Miesto M, všetci sme Heda Gablerová a Slovensko by sa už mohlo spamätať...

Martin Talaga (foto archív M. Talagu)

Martin Talaga: Snažím sa nebrať príliš vážne

Slovenský performer, tanečník a choreograf Martin Talaga pôsobí prevažne na českej scéne. Vytvoril tu už niekoľko úspešných autorských projektov a ako interpret má za sebou aj spoluprácu s Novou scénou Národného divadla Praha či súbormi Spitfire Company a Verte Dance. Svoj najnovší projekt Total Eclipse of the Heart, v ktorom tematizuje telo a sexualitu, predstavil v decembri v pražskom divadle Ponec a vzbudil ním rôznorodé reakcie.

 Silke Huysmans a Hannes Dereere: Mining stories (foto T. Callemin)

4+4 dny v pohybu 2019 No.2: Cestou do skutočnosti

V dramaturgii programu 4+4 dny v pohybu sa tento rok dali nájsť viaceré žánrové a formálne postupy. Popri princípoch site-specific, stand-up comedy, grotesky a pohybového divadla, tu malo zastúpenie aj dokumentárne divadlo. Medzi umne štruktúrované diela so silnou výpoveďou patrili belgicko-brazílska produkcia Mining stories a performancia fínsko-egyptskej umelkyne Samiry Elagoz Cock, cock, who’s there? Obe mali schopnosť udržiavať s divákom vnútorný dialóg, ktorý pretrváva aj dlho po skončení predstavenia.

festivalová atmosféra v Desfourskom paláci (foto M. M. Černá)

4+4 dny v pohybu 2019 No.1: V znamení rôznorodosti

Medzinárodný festival 4+4 dny v pohybu už po tretíkrát oživil Desfourský palác na Florenci. Tento rok na jeho oknách visel tematický nápis: Nikdo nemá nic, ktorý sa stal zjednocujúcim lajtmotívom pre výstavy, inštalácie aj site-specific projekty. Motto festivalu vyvoláva nekonečné množstvo otázok a reaguje na rýchlo sa meniace spoločenské, environmentálne, ale aj ekonomické zmeny, ktoré súvisia so západnou kultúrou.

Tomáš Danielis: 21&Counting (foto B. Dolinajová)

Tělo v kontextu

Slovenský tanečník a performer Tomáš Danielis, který působí převážně v zahraničí, se v poslední době vrací i domů na Slovensko, kam přinesl, zde méně obvyklé, konceptuální „taneční“ formáty spojující tanec a myšlení. Svou lecture performance 21&Counting, která je jedním z jeho posledních projektů, avizuje jako opožděnou oslavu výročí dvaceti let své kariéry. Ve skutečnosti se však jedná o silně angažovanou performativní esej na téma manipulativního utváření reality a vnímání.

Mette Ingvartsen: 7 pleasures (foto M. Coudrais)

Telá ImPulsTanzu 2019

Ak by sme hľadali kľúčové slovo pre 36. ročník viedenského festivalu ImPulsTanz, bolo by ním zrejme telo. Tento záver samozrejme nie je taký šokujúci, keďže stredobodom tanečného umenia vždy bolo a bude telo. S pretrvávajúcou premenou chápania toho, čo (súčasný) tanec je, sa však spája aj rôznorodosť nahliadania na telesnosť, rozmanitosť vnímania, zobrazovania tela v jeho fyzickej i symbolickej rovine. Tento aspekt sa zreteľne zrkadlil aj vo vybraných festivalových produkciách.

tYhle: Medúza (foto V. Brtnický)

ČTP 2019 - 2. deň (No. 2)

Počas festivalu Česká taneční platforma (1. - 4. apríla 2019) organizovali MLOKi workshop kritického myslenia a písania o tanci PÍŠ AKO TANCUJÚ II. V rámci seminárov pod lektorským vedením vznikli reflexie všetkých festivalových predstavení. V tejto časti si môžete prečítať o predstaveniach Medúza, Everywhen, The Watcher, SAME SAME. Autorkami a autorom textov sú: Klaudia Klembarová, Kamila Hrnčířová, Barbora Forkovičová a Jakub Molnár.

tYhle: Medúza (foto V. Brtnický)

ČTP 2019 - 2. deň (No. 1)

Počas festivalu Česká taneční platforma (1. - 4. apríla 2019) organizovali MLOKi workshop kritického myslenia a písania o tanci PÍŠ AKO TANCUJÚ II. V rámci seminárov pod lektorským vedením vznikli reflexie všetkých festivalových predstavení. V tejto časti si môžete prečítať o predstaveniach Medúza, Everywhen, The Watcher, SAME SAME. Autorkami textov sú: Simona Baková, Diana Pavlačková, Ivana Hlubinová a Klára Melišíková.

Martin Talaga: FAUNUS (foto V. Brtnický)

ČTP 2019 - 1. deň (No. 2)

Počas festivalu Česká taneční platforma (1. - 4. apríla 2019) organizovali MLOKi workshop kritického myslenia a písania o tanci PÍŠ AKO TANCUJÚ II. V rámci seminárov pod lektorským vedením vznikli reflexie všetkých festivalových predstavení. V tejto časti si môžete opäť prečítať o predstaveniach LeŤ, FAUNUS, Nepřestávej Constellations II. Time for Sharing. Autorkami a autorom textov sú: Simona Baková, Klára Melišíková, Klaudia Klembarová a Jakub Molnár.

Markéta Stránská: LeŤ (foto V. Brtnický)

ČTP 2019 - 1. deň (No. 1)

Počas festivalu Česká taneční platforma (1. - 4. apríla 2019) organizovali MLOKi workshop kritického myslenia a písania o tanci PÍŠ AKO TANCUJÚ II. V rámci seminárov pod lektorským vedením vznikli reflexie všetkých festivalových predstavení. V tejto časti si môžete prečítať o predstaveniach LeŤ, FAUNUS, Nepřestávej Constellations II. Time for Sharing. Autorkami textov sú: Kamila Hrnčířová, Ivana Hlubinivá, Barbora Forkovičová a Diana Pavlačková.

Bubla Company/Reserva: Sólo pre 3 vysávače (foto K. Ptačinová)

Poďme sa hrať, ale radšej bez detí!

Hry (nie) sú iba nevinná zábava. Nepestujeme niektorými hrami v deťoch túžbu po moci? A čo ak sú tie deti už teraz vysávače všetkej pozornosti? Hlava si dokáže vytvoriť naozaj zvláštne paralely. Najmä, ak sa v jeden deň zúčastní dvoch tematicky výrazne odlišných predstavení súčasného tanca. V rámci sprievodného programu festivalu Bratislava v pohybe sa uskutočnili premiéry dvoch slovenských tanečných diel: Sólo pre 3 vysávače Game. Osobná výpoveď performerky o pocitoch z materstva sa tak začala prelínať s celospoločenskou témou o ľudskom súťažení o moc. A ja teraz neviem, či sa ešte niekedy chcem hrať, a už vôbec s deťmi...

J. Bartovanec: Entropy (foto V. Brtnický)

Boj za svoje ja alebo boj s formou?

Festival Drama Queer tento rok prešiel výraznou zmenou. A to nielen v podobe novej graficky príťažlivej webovej stránky, vývojom prešla aj dramaturgia. Tentokrát sa orientovala na vyzretejšie inscenácie a skúsených tvorcov a performerov.

Fenomenologické recepty (foto Markéta M. Černá)

4+4 dny v pohybu očami Jakuba Molnára No.1

Jedným z ideových pilierov pražského festivalu 4+4 dny v pohybu je jeho každoročné sťahovanie z miesta na miesto. Okrem bohatého hlavného programu, ktorý prebieha najmä v Divadle Archa a v Divadle Ponec, si organizátori vyberú jedno miesto, ktoré sa pre daný ročník stane centrálnou baštou festivalu. Tentokrát sa kurátori po troch rokoch vrátili do takmer „neviditeľného“ (hlavne z hľadiska záujmov mesta) neoklasicistického Desfourského paláca. 

Stránky

Subscribe to RSS - súčasný tanec