Keď padáme pod nánosom závislostí

Britský dramatik Duncan Macmillan vo svojich hrách nastoľuje aktuálne problémy, ktoré rezonujú v médiách, ale nie sú často predmetom záujmu v divadle. Napríklad v hre Pľúca (inscenovala sa nedávno aj u nás, v priestore Trezor Divadla Astorka) konfrontuje vzťah mladých ľudí, ktorí zvažujú možnosť stať sa rodičmi, s celosvetovými ekologickými problémami. V hre Ľudia, miesta a veci, ktorá zaznamenala raketový úspech hneď po premiére v National Theatre v Londýne v roku 2015, sa zas zaoberá problémom závislosti.

festival Protéza - Židovskí herci

Druhá Pro-téza: o hľadaní identity – hereckej, židovskej, ľudskej

Teatr Žydowski vo Varšave hrá už 67 rokov, napriek tomu veľa ľudí v Poľsku ani netuší, že také divadlo u nich existuje.

Postav dom, zasaď strom, urob syna…

Časť mojich vrstovníkov v zmysle verša „postav dom, zasaď strom, urob syna“ postúpila na najvyššiu métu. Niektorí síce preskočili časť „postav dom“, no ich environment tvoria kartónové steny paneláku, alebo, tak ako u dvojice Karla a Roman v inscenácii Deň keď zomrel Gott, kulisa staveniska. Každopádne, vo veci rodiny napredujú.

Ako pomôcť slovenskej dráme a dramatikom „v kríze“? Prestaňte snívať o spasiteľovi, dramatici sú medzi nami

V nedávnom rozhovore som dostala od redaktorky otázku, či sa slovenskej dráme a dramatikom darí, lebo jej sa zdá, že je to z roka na rok lepšie. Nevedela som v rýchlosti odpovedať. Renesancia súčasnej slovenskej drámy u nás ešte stále nevypukla. Debutovala som v roku 2007 a moja prvotina Havaj bola uvedená v roku 2011. Naposledy uviedlo moju hru slovenské kamenné divadlo (odhliadnuc od adaptácií a hier pre deti a mládež) v roku 2012. Obe hry sa dodnes, i keď už na míle utekajúc od svojej pôvodnej podoby, hrajú. Darí sa teda súčasnej dráme? Aké sú požiadavky na slovenského dramatika? A kto vás musí za dramatika (dramatičku) označiť, aby vás slovenská divadelná obec aj začala tak vnímať?

Subscribe to RSS - súčasná dráma